Aktuality

ŠVOČ 2020

POZVÁNKA NA SEMINÁR

VYHODNOTENIE ESEJISTICKEJ SÚŤAŽE!!!!!

Výsledky vyhodnotenia esejistickej súťaže k 30. výročiu Nežnej revolúcie na tému "Čo pre teba znamená SLOBODA".

Celkovo sme obdržali 28 úžasných študentských a doktorandských esejí. Eseje boli následne vyhodnotené 6 člennou odbornou komisiou.

Komisia:

prof. PhDr. Monika Mačkinová, PhD.

prof. PhDr. Vasko Kusin, RNDr.

JUDr. PhDr. Ing. Štefan Neszméry, PhD., LL.M.

doc. Mgr. Martin Muránsky, PhD.

PhDr. Pavol Kopinec, PhD.

Mgr. Miroslav Tížik, PhD.

Cenu získali:

miesto - Ivana Chorvátová (Katedra sociálnej práce)
miesto - Barbora Molnárová (Katedra sociálnej práce)
miesto - Alex Frindt (Katedra sociálnej práce)

mimoriadne ocenenie -  Juraj Anguš + Veronika Frolková (Katedra sociálnej práce)

  Miriam Sádovská (Katedra logopédie)

  Petronela Khandlová (Katedra sociálnej práce)

                                      Petra Miklóšová (doktorandka Katedry sociálnej práce)

Všetkým oceneným blahoželáme a zároveň všetkým ďakujeme za poslané príspevky!

Prednáška o analýze efektivity sociálnej pomoci

Prednáška o analýze efektivity sociálnej pomoci

Prednáša pozvaný analytik z Inštitútu environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia Ing. Ján Dráb, ktorý predstaví študentom analýzu a jej prípravu, ktorý robili pre OZ Vagus.

Celá analýza sa dá voľne stiahnuť, tu je jej stručný opis:

JEDNO EURO INVESTOVANÉ DO PRÁCE S ĽUĎMI BEZ DOMOVA MÔŽE PRINIESŤ ÚSPORU AŽ 12 EUR

V našej pro bono analýze „Práca s ľuďmi bez domova prináša ovocie celej spoločnosti“ sme na príklade aktivít OZ Vagus odhadovali rozsah úspor verejných financií, ktoré prináša práca s ľuďmi bez domova. Pre obmedzenú dostupnosť údajov o ľuďoch bez domova sme miesto celkovej či priemernej pridanej hodnoty sledovali úspory verejných financií v šiestich reprezentatívnych rizikových skupinách a to porovnaní scenáru bez a so zásahom OZ Vagus:

1. Samotár: Človek v stredných rokoch dlhodobo bez domova, ktorý sa stráni spoločnosti. V scenári bez zásahu dochádza k amputácii nôh v dôsledku omrzlín. V scenári so zásahom mu pracovníci OZ Vagus zabezpečia ošetrenie a vyhnú sa invalidite.

2. Týraná žena: Žena v stredných rokoch v patologickom partnerskom vzťahu a bez rodinného zázemia. Vyžaduje si intenzívnu prácu a bariérou je naviazanosť na partnera. OZ Vagus ju navštevuje a podporuje, poskytuje jej služby v rámci denného centra Domec.

3. Ťažko zdravotne znevýhodnený človek: Človek s psychiatrickým ochorením, ktorý sa nedokáže zamestnať, naopak jeho zdravotný stav vedie k opakovaným výjazdom sanitky i polície. Vagus mu sprostredkuje diagnostiku a lieky, asistuje mu na úradoch a zabraňuje navyšovaniu dlhov z dôvodu ukradnutého občianskeho preukazu.

4. Mladý človek zo znevýhodneného prostredia: Odchovanec detského domova, ktorému chýbajú sociálne zručnosti a podpora okolia. V scenári bez zásahu sa uchyľuje k opakovanej trestnej činnosti, v scenári so zásahom Vagus prispieva k jeho posunu smerom k stabilnému domovu a sprostredkúva mu brigádu, vďaka čomu začína prispievať spoločnosti.

5. Stagnujúci mladý človek: Mladý človek s drogovou závislosťou, ktorému v scenári bez zásahu dostáva súdom uložené liečenie v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Vagus ho síce nedokáže zbaviť závislosti, intervenciou, či už priamo na ulici alebo v dennom centre Domec, dokáže zmierňovať riziká a dôsledky spojené s užívaním drog a podporuje ho, aby vyhľadal liečenie.

6. Stagnujúci starší človek: Človek, ktorý sa nedokázal znovu zamestnať, čo spolu s rozvodom a závislosťou viedlo k chronickému bezdomovectvu. Má nediagnostikovanú rakovinu pažeráka, opakovane mu je privolaná sanitka a nakoniec umiera na ulici. Intervencia OZ Vagus síce neznižuje náklady verejných financií, ale zabezpečuje mu dôstojné dožitie.

Kompletné výsledky sú uvedené v Kapitole 4 (celý rozpis nákladov sa nachádza v Prílohe 1). Jednotlivé scenáre boli modelované na základe reálnych klientov OZ Vagus – ich príbehy sú uvedené na začiatku Prílohy 2. Link na štúdiu: https://bit.ly/2WJnIUl.

Vzdelávací kurz

Viac info na https://www.plamienok.sk/vzdelavanie/vzdelavaci-kurz-v-roku-2020-ako-komunikovat-s-detmi-a-dospelymi-v-narocnych-chvilach

Pozvánka na prednášku

Viac info na https://www.plamienok.sk/vzdelavanie/vzdelavaci-kurz-v-roku-2020-ako-komunikovat-s-detmi-a-dospelymi-v-narocnych-chvilach

ŠVOUČ

OZ Krídla Prax

Súťaž k 30. výročiu Nežnej revolúcie

súťaž k stiahnutiu.pdf

KONFERENCIA A WORKSHOP

Pozvánka na medzinárodnú vedeckú konferenciu v rámci projektu KEGA na tému: APLIKOVANÝ VÝSKUM ORIENTOVANÝ NA VÁKUUM MEDZI ZDRAVOTNOU A SOCIÁLNOU STAROSTLIVOSŤOU O PACIENTA PO PREPUSTENÍ ZO ZDRAVOTNÍCKEHO ZARIADENIA, ktorá sa uskutoční v dňa 18.10.2019.

Program konferencie

Workshop

Pozvánka na konferenciu KEGA

Ponuka z linky detskej istoty

PONUKA PRÁCE

Harmonogram štúdia 2019/2020

Harmogram štúdia 2019/2020

!!!!!HĽADÁME DOBROVOĽNÍKOV DO KOMUNITNÉHO CENTRA!!!!!!

Dobrý deň,

Hľadáme dobrovoľníkov na leto do komunitného centra, ktoré prevádzkujeme v Plaveckom Štvrtku, a v ktorom pracujeme prevažne s rómskou komunitou. V rámci dobrovoľníctva by sme potrebovali pomoc najmä pri aktivitách s deťmi, no taktiež s dospelými klientmi, s tým, že študenti by mali taktiež možnosť načerpať vedomosti o celkovej práci s touto cieľovou skupinou a sociálnom poradenstve.

Mgr. Klaudia Schneiderová, PhD.

Koordinátorka a metodička sociálnej práce

Programy sociálnej integrácie

Človek v ohrození, n.o./ People in Need Slovak Rep.

Baštová 5, 811 03 Bratislava

telefón/phone: (+421)917855786

www.clovekvohrozeni.sk

DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE PLATNÉ OD 20. 5. 2019

Sekretariát KSP je počas rekonštrukcie budovy na Šoltésovej 4 premiestnený na Moskovskú 3, skúšky prebiehajú na Račianskej 59 (v budove dekanátu)

Katedra má k dispozícií miestnosť M-120. V tejto miestnosti budú zároveň prebiehať aj konzultácie študentov s vyučujúcimi.

Kontakt: Sekretariát KSP M-120 Moskovská 3

Ing. Mária Jančíková; tel.: 0903/106 454; email.: jancikova (at)fedu.uniba.sk

POZVÁNKA

Vážení priatelia,

srdečne Vás a Vašich študentov pozývame na Dni otvorených dverí Rehabilitačného centra KRÍDLA, ktoré sa budú konať v dňoch 24.4 - 26.4. na Partizánskej 2.

Práca v občianskom združení PRIMA

Občianske združenie PRIMA (primaoz.sk) je mimovládna nezisková organizácia, združujúca profesionálov/ky a dobrovoľníkov/čky, s cieľom prispieť k riešeniu drogovej problematiky s dôrazom na realizáciu projektov v oblasti „Harm Reduction“ – redukcia poškodení spôsobených užívaním drog. Činnosť OZ PRIMA je zameraná na terénnu sociálnu prácu a prácu v Kontaktnom centre so skrytou populáciou aktívnych užívateľov/liek drog, rovnako ľuďmi konzumujúcimi alkohol, ľuďmi pracujúcimi v sexbiznise a ľuďmi bez domova.

Pozvánka

INFORMÁCIA PRE ŠTUDENTOV 5. ROČNÍKA

Ponuka programu osobnostného a profesionálneho rozvoja, ktorý pomáha deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Veľká príležitosť mať zabezpečenú prácu v odbore a hneď po ukončení štúdia. Je to 2-ročný full time leadership program, ktorý spája zmysluplnú, platenú prácu s viditeľným dopadom a kariérnym rastom.

Kto má záujem nech ma kontaktuje osobne na moje číslo +421 902 190 855 alebo email rene.zmajkovic@teachforslovakia.sk

Deadline na podanie prihlášky je do 9. apríla, veľmi rád pomôžem s jej vyplnením a každého prevediem výberovým procesom tak, aby bol pripravený čo najkvalitnejšie.

Zaujímavá ponuka pre piatakov v odbore sociálna práca

<!!!!!!!!!!Pre študentov bakalárskeho štúdia!!!!!!!!

Dňa 19.3.2019 (utorok) o 12.30 hod sa uskutoční workshop na tému Prezentácia záverečných prác v miestnosti číslo S-14.

Účasť všetkých poslucháčov je povinná s pripravenou PowerPointovou prezentáciou bakalárskej práce.

prof. PhDr. Monika Mačkinová, PhD

doc. PhDr. Darina Brukkerová, PhD.

----------------------------------------------------------------------------------------

Študentské mobility Erasmus + štúdium a Erasmus + stáž

Oddelenie medzinárodných vzťahov RUK Referát pre európske programy a Erasmus+ otvorilo Výzvu na výberové konania na študentské mobility Erasmus+ štúdium a Erasmus+ stáž na akademický rok 2019/2020 (pre zimný aj letný semester).

Prihláška na mobilitu štúdium je zverejnená na web stránke https://moja.uniba.sk/ alebo na https://uniba.sk/medzinarodne-vztahy/prihlasky-na-mobility/

Študenti sa prihlasujú prostredníctvom prihlasovacieho mena a hesla ako do AiS-u. Prihláška bude otvorená do 28. 02. 2019. Po tomto termíne sa už študenti prihlasovať nebudú môcť.

Prihlášky na mobilitu stáž a absolventskú stáž na AR 2019/2020 sa budú podávať v pôvodnej papierovej forme mimo softvéru Mobility Online. Prihláška tu.

KONTAKTY NA TÚTOROV

BAKALÁRSKE ŠTÚDIUM SOCIÁLNA PRÁCA v dennej / externej forme

Mgr. Martin Valentíny, PhD.
e-mail: valentiny(at)fedu.uniba.sk

Mgr. Estera Kövérová, PhD.
e-mail: koverova(at)fedu.uniba.sk

MAGISTERSKÉ ŠTÚDIUM SOCIÁLNA PRÁCA v dennej / externej forme

PhDr. Pavol Kopinec, PhD.
e-mail: kopinec(at)fedu.uniba.sk

KONZULTAČNÉ HODINY TÚTOROV NÁJDETE ⇓

https://www.fedu.uniba.sk/sucasti/katedry/katedra-socialnej-prace/zamestnanci/

PORADCA PRE ŠTUDENTOV SO ŠPECIFICKÝMI POTREBAMI

doc. PhDr. Jaroslav Stančiak, PhD., MPH

e-mail: stanciak(at)fedu.uniba.sk konzultačné hodiny v ZS 2018/19 individuálne po dohode, prosím kontaktovať emailom

ROZVRH ZIMNÝ SEMESTER AR 2018/2018

Obrázkový manuál ako si v rozvrhu pozrieť konkrétne dátumy prezenčnej výučby nájdete TU!

Manuál na používanie AIS2 aplikácie nástenka predmetu – študenti nájdete TU!

Ivana Chorvátová - 1.miesto

Zadanie mojej úvahy znelo jednoducho a to napísať čo pre mňa znamená sloboda. Na prvý pohľad jednoduchá otázka, na ktorú by človek čakal jednoduchú stručnú a vecnú odpoveď. Tu však prichádza z mojej strany druhotné, trochu hlbšie zamyslenie sa nad tým čo vlastne sloboda je a až potom čo pre mňa znamená. Ako riadna súčasť stáda modernej doby siaham po dostupných zdrojoch a teda hlavne tých elektronických v podobe internetu a následne aj literatúry.

V internetovej skomolenine online sveta sa dozvedám, že sloboda by mala byť neprítomnosť donucovania a teda nemusieť robiť to, čo sa mi nechce. Hmm, to znie úplne super, teda aspoň teoreticky. Takéto ponímanie slobody je ale asi na míle vzdialené od bežnej reality môjho života, lebo ja musím každý deň robiť veľké množstvo vecí a činností, ktoré sa mi nechce a do ktorých som priamo či nepriamo nútená či už zo strany rodiny, priateľov, spoločnosti, štátu alebo jednoducho života ako zhrnutia všetkých týchto vplyvov. Každé ráno vstávam skoro, lebo ak chcem stihnúť všetky svoje povinnosti tak musím. Chodím do školy, lebo bez vzdelania v dnešnom svete obstojí len málokto a teda študovať musím. Po škole chodím do práce, lebo bez práce nie sú koláče a v preklade do reálneho života, by som si bez práce nemohla dovoliť ani len študovať nie to ešte žiť aspoň priemerný študentský život a o spoločenskom vyžití mladej ženy by sa tu už ani len nemalo význam baviť. Pracujem teda tiež lebo musím. Nie každému cinkne pravidelne štedré vreckové od zahojených rodičov. Tí moji sú obyčajní ľudia, ktorí sa tiež deň čo deň potykajú s povinnosťami a nástrahami bežného života a finančných prostriedkov nemajú na rozdávanie. Za predpokladu, že nechcem skončiť niekde pod prístavným mostom a žiť na okraji spoločnosti musím chodiť do práce, musím študovať a musím ako každý iný dospelý človek, ktorý sa nenarodil so zlatou lyžičkou v zadku, alebo naopak nemá v pláne skončiť pod vyššie uvedeným mostom, robiť veci, ktoré sa mi síce nepáčia, nebavia ma a nechce sa mi ich robiť, ale ináč to jednoducho nejde. Takže keď sa na slobodu a jej význam pozriem očami bežného človeka tak internetová definícia o ,, neprítomnosti donucovania, nemusenia robiť to, čo sa nechce, mi nejako nie je zlučiteľná z realitou bežného života. Internetová sloboda je asi len pre ľudí žijúcich na internete a nie v realite nášho sveta tam vonku za dverami bubliny v ktorej sú mnohí ľudia dneška tak radi. Toto teda asi nebude tá moja sloboda. V pátraní po tom čo vlastne sloboda je opúšťam teda vody internetu a idem hľadať odpoveď rovno k zdroju našej štátnosti a to k Ústave Slovenskej republiky. Tu svitá svetielko nádeje v článku číslo dvanásť kde sa píše, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Sledujúc dianie u nás na Slovensku v posledných rokoch silne pochybujem, že ľudia v našej spoločnosti sú si rovní v čomkoľvek a v dôstojnosti a v právach už isto nie. Ako tak pokračujem v čítaní ústavy dostávam sa k pojmom osobná sloboda, sloboda pohybu a pobytu, sloboda myslenia, sloboda svedomia, sloboda náboženského vyznania a viery, sloboda prejavu, sloboda voľby povolania, sloboda vedeckého bádania a umenia, no nikde ani zmienka o tom čo to vlastne tá sloboda ako taká je. Prečítanie ústavy malo však jedno pozitívum a to, že som si pripomenula aký je diametrálny rozdiel medzi teóriou a praxou v ponímaní bežného života na Slovensku. Nie, že by som život na Slovensku nemala rada, práve naopak, som hrdá na to odkiaľ som, len realita nášho života aký naozaj je a teoretická predloha toho ako by mal vyzerať ak by sa ústava dodržiavala sa asi nikdy nestretnú. Keďže som odpoveď na to čo to sloboda je v našej ústave nedostala skúšam zájsť za hranice Slovenska a listujem v dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Opäť sa tu stretávam z osobnou slobodou, slobodou myslenia, slobodou svedomia a náboženstva, slobodou prejavu a slobodou zhromažďovania a združovania no nikde nič konkrétnejšie ku slobode samotnej. Opätovné pripomenutia toho, že svetoví teoretici tak ako tí naši pri spisovaní týchto krásnych vzdušných zámkou zabudli na to, že ak teóriu nedokážem preniesť do praxe bude odsúdená k zabudnutiu ma len utvrdzuje v tom, že oficiálne zdroje mi odpoveď v pátraní po definícii slobody nedajú. Ak teda slobodu nevie vysvetliť zákonodarca a jeho dielo, čo tak siahnuť po myšlienkach ľudí, ktorí používajú viac ako zákony a paragrafy, čo tak sa pozrieť po poznaní a vysvetlení slobody u autorov môjmu srdcu bližším a teda literárnych autorov. Moje nemalé a nekrátke pátranie po slobode sa zakončilo u pána Locka a jeho podaní pojmu slobody, ktoré si tu dovolím použiť ako vodítko k nájdeniu tej mojej slobody. Pán Locke vymedzuje slobodu ako moc človeka ,, konať alebo nekonať hocijakú jednotlivú činnosť podľa rozhodnutia alebo názoru mysle, prostredníctvom ktorého je uprednostnená jedna, alebo druhá možnosť. Tam, kde nemá človek moc vykonať ani jednu z možností podľa svojej voľby, tam nemá slobodu, je podriadený nevyhnutnosti “ (Locke). Ide tu o najvšeobecnejší a zároveň najabstraktnejší pojem slobody, nakoľko sa vzťahuje na hocijakú činnosť človeka, ktorá napĺňa podmienku moci nekonať alebo konať podľa jeho rozhodnutia. Vďaka absencii hodnotového aspektu sa vzťahuje na ľubovoľné množstvo akýchkoľvek ľudských činov ako sú napríklad rozhodnutia typu žiť/zomrieť, ublížiť/neublížiť, podvádzať/nepodvádzať a tak ďalej.

Poďme si moje zistenia teraz spolu trochu zhrnúť a zrekapitulovať. Média v podobe televízie, rádia, celebrít/osobností ale hlavne internet zastúpený množstvom sociálnych sietí nám deň čo deň tlačia do hlavy čo všetko nemusíme a nie sme povinný robiť. Občas už mám pocit, že ak neviem ako ďalej treba len hodiť očko na facebook, instagram alebo inú rozum rozdávajúcu sieť a dostanem na všetko návod a odpoveď v podobe neskutočne pravdivého článku alebo videa nejakej pseudoosobnosti tohto týždňa. Toto celé NEMUSENIE sa mi ale nepáči a už vôbec to nie je moja predstava slobody ako takej. Ďakujem pekne ale takúto slobodu si ja neprosím. Na druhej strane stojí zákonodarca v podobe či už tých našich Slovenských zákonov, noriem, predpisov a ustanovení, ktoré nám hovoria čo všetko MUSÍME. Ide teda o direktívny prístup čo a ako máme robiť, lebo ak tak robiť nebudeme, budeme niesť následky v podobe trestu, pokuty, sankcie. Toto všetko len v medzinárodnejšom šate nám na diaľku diktuje teta Európska únia z Bruselu. Sloboda v tejto direktívnej podobe sa mi ale tiež nepáči. Nezainteresovaný človek by mi teraz povedal, tu máš dve možnosti a vyber si, ktorá sa ti páči. No ale mne sa nepáči ani jedna. A práve tu by mi typický a časom overený slovenský model správania a konania ľudí v našej krajine poradil vybrať sa cestou menšieho zla. Teda cestou ktorou ideme už od samotného vzniku našej krajiny. Na moje šťastie tu ostal pán Lock, ktorý hovorí, že ak nemôžem vykonať ani jednu z možností podľa svojej voľby, nemám slobodu a som len podriadeným nevyhnutnosti. Nejde teda len o to môcť si vybrať ale mať si aj z čoho vybrať. Tu nachádzam odpoveď na otázku čo je podľa mňa sloboda. V mojom ponímaní je sloboda nie len možnosť môcť si vybrať, ale aj možnosť mať si z čoho vybrať podľa svojho najlepšieho uváženia. Aby som to trochu ozrejmila. Povedať človeku, aby si vybral či zomrie alebo umrie nie je práve sloboda hoc si môže vybrať z dvoch možností. Aj samotné možnosti musia spĺňať určité kritéria, aby sme neskĺzli do nutnosti ale ostali pri slobode (Ďakujem pán Locke J). Život nie je iba čiernobiely, život je farebný a rozmanitý ako dúha a taká musí byť aj sloboda. Na výber nemôžu byť iba dobré možnosti a zlé možnosti, na výber musí byť nespočetné množstvo možností a rovnako nespočetné množstvo ciest, ktoré k ním vedú, aby si človek sám mohol vybrať tú svoju cestu, to svoje rozhodnutie a na jeho základe následne ísť svojim životom. Nejde o to, aby naše rozhodnutia, voľby boli v živote vždy správne, ide o to aby boli naše. Nech zdvihne ruku hore ten čo v živote urobil iba správne, dobré rozhodnutia a prvý hodí kameňom. Sme ľudia a sme omylní no práve naše chyby a naše pády nás majú motivovať k tomu aby sme zakaždým vstali a šli ďalej na svojej ceste životom. A práve toto je podľa mňa sloboda. Možnosť rozhodovať o svojom živote a svojich životných krokoch tak ako ja chcem, a nie ako chce niekto iný alebo ako je vo všeobecnosti v danej dobe spoločensky dané alebo zaužívané. Samozrejme si netreba túto moju predstavu a chápanie slobody pliesť z anarchiou, aj moja predstava slobody má svoje hranice a obmedzenia no tie sa nevolajú zákon, paragraf, verejná mienka. Moje hranice a obmedzenia sú slušnosť, morálka, ľudskosť, spolupatričnosť a pochopenie. Týchto hraníc sa ja držím a tieto hranice moju slobodu nijako neobmedzujú, práce naopak, dávajú jej krídla, neuveriteľný potenciál a možnosti, ktoré možno ostatný nevidia no ja ich z veľkou radosťou objavujem na mojej každodennej púti mojim životom.

Čo je podľa mňa sloboda ako taká sme si už teda popísali a teraz prejdime k časti kde si povieme čo pre mňa osobne znamená. Narodila som sa v roku 1995 a teda o nejakej totalite alebo socializme či komunizme toho moc nenapíšem. Starká mi vravieva, že hoc bol život v čase jej mladosti ťažký a ľudia museli veľa a tvrdo pracovať, svet bol veselší ako ten v ktorom žijeme dnes. Ľudia sa viac stretávali, viac spolu komunikovali a v dobrých i zlých časoch si sa mohla spoľahnúť na pomoc nie len zo strany rodiny, ale aj bližšieho i širšieho okolia. Keď bolo zle, ľudia sa o to viac zomkli a držali spolu. Aj malý úspech bol dôvod na veľkú oslavu a úspech druhého bol čiastočne aj úspechom všetkých. Do kostola sa chodilo hoc to nebolo politicky populárne a vlastný názor kritického charakteru sa vyslovoval šepotom v krčme pri pive. Platilo však jedno, kto pracoval a snažil sa mal čo do žalúdka a aj chalupu postavil. Nad dnešnou dobou starká len smutne zakrúti hlavou a povie, že by sme nemali toľko kukať do tých mobilov a internetov a mali by sme sa stretávať naživo a rozprávať sa ako ľudia. Tiež starká často hovorí, že čím viac majetku máme, tým sme k sebe horší a pre peniaze a majetok brat sestru a syn matku zaprie, len aby si viac pre seba uchmatol, hoc aj z toho čo sám nepostavil a nevybudoval. O dnešných mravoch, móde, správaní a kultúre sa so starkou ani nemá význam baviť. Jej doba bola úplne iná a jej predstava slobody tiež. Napriek tomu ju veľmi ľúbim a verím, že aj dnes je veľa múdrosti a ponaučenia, čo by sme si my mladí a aj celá súčasná spoločnosť mali od našich starých rodičov zobrať za svoje, lebo čím som dospelejšia, tým viac si uvedomujem, že kritika dnešnej doby očami mojej starkej je skutočne pravdivá. Po starkej prichádzajú na rad moji rodičia a to sú ľudia narodení v šesťdesiatych rokoch a teda si prežili oba režimy. U nich na rozdiel od starkej sú názory na dobu trochu iné. Vidia výhody súčasnej doby pre mladých. Kladne hodnotia možnosť vzdelávať sa, cestovať a pracovať po celom svete, no zároveň vidia aké je dnes ťažké v tomto našom modernom svete založiť si rodinu, kúpiť si byt, nebodaj postaviť dom či kúpiť nové auto. Dnešok ich očami nie je demokracia ale vrcholový kapitalizmus, kde peniaze sú moc a ľudia sú len čísla účtov, ktoré peniaze pre malú skupinu vyvolených produkujú. Ako pracujúca študentka tomuto už rozumiem na vlastnej koži. Na moju otázku či boli rodičia za minulého režimu slobodný odpovedia, že trochu áno a trochu nie. Cestovať vraj mohli ale nie úplne všade. Pracovať vraj mohli ale nie úplne všade. Zafrflať si v krčme tiež mohli a do kostola sa tiež chodilo hoc to nebolo populárne. Na rozdiel od dneška však otec hovorí, že hoc nemali takú slobodu ako je dnes, stále sa mal pracujúci človek lepšie, postavil dom, kúpil nové auto a aj dovolenka vo vtedajšej Juhoslávii či Bulharsku bola. Za pravdu musím otcovi dať, že dnes už bez úveru a za dĺženia sa nie je žiaden dom ani auto. O veselosti ľudí a lepších medziľudských vzťahoch aj rodičia hovoria často. Asi sme dnes ozaj stratili ten prirodzený kontakt jeden k druhému a internet a média čo nás údajne spájajú nás možno súčasne aj odďaľujú. O tom ako peniaze a hmotné statky v dnešnej dobe ničia ľudí aj celé rodiny od rodičov počúvam tiež na dennom poriadku a je na zamyslenie či sa stým dá vôbec niečo robiť. Slobodu hoc v rámci danej doby a spoločnosti mali aj rodičia no tak ako u starkej je aj u rodičov sloboda vnímaná úplne ináč ako ju vnímame mi mladý ľudia dnes. Otec na margo dnešných mladých chlapcov často povie, že by na nich bolo treba vojnu a disciplínu aby zmužneli a naučili sa slušnosti, úcte a rešpektu a mama často povie, že mladé ženy by sa mali viac zahaliť a ponechať niečo pre muža ako tajomstvo, lákadlo a nie skoro nahé po vonku sa ponúkať. Súhlasím s otcom, že dnešný chlapci a mladí muži by lekciu určite potrebovali lebo mám pocit, že sa chovajú ako ženy, nehovoriac, že sa tak často aj obliekajú a keď príde na to, aby sa životu či komukoľvek inému postavili ako chlapi tak utekajú žalovať maminke či tatkovi a to už nie je ani vtipné skôr tragikomické. S mamou ohľadom oblečenia až tak nesúhlasím, lebo sa tiež rada obliekam podľa seba a nie ako sa jej páči, hoc niektoré dámy si dnes dentálnu niť často pletú s oblečením. Slobodu si naši starí rodičia a rodičia vykladajú jednoznačne ináč ako mi hoc žijeme toho času v tom istom svet a na tom istom mieste.

Viem však nie len z učebníc dejepisu, televízie, internetu či rozprávania svojich rodičov a starých rodičov, že odhliadnuc od večnej debaty ohľadom plusov a mínusov minulosti a súčasnosti je jedno nad slnko jasné a to fakt, že nech bola minulosť akokoľvek dobrá či zlá miesto pre moje chápanie slobody v nej nebolo žiadne a preto som vďačná za to, že žijem práve dnes a práve tu. Netvrdím, že dnešný svet v ktorom žijeme je perfektný, to ani zďaleka nie je, dovolím si ale tvrdiť, že je to na nás mladých ľuďoch nájsť riešenia súčasných problémov, poučiť sa z chýb minulosti a postarať sa o lepšiu budúcnosť nás, našich detí a všetkých ľudí aby sa už nikdy nevrátila doba v ktorej nebude miesto pre slobodu.