Štátne skúšky

Pokyny k prihlasovaniu sú nasledovné:

1. Pred odovzdaním prihlášky na štátnu skúšku musíte mať v AiS2 zapísané všetky hodnotenia z predmetov. 
2. Keď máte v AiS2 všetky hodnotenia, stiahnite si Prihlášku na štátnu skúšku. Za každú svoju špecializáciu si vypíšete predmety podľa toho, ako sú uvedené v študijnom pláne. Prihlásenie sa na obhajobu záverečnej práce je podmienené jej odovzdaním do termínu stanoveného aktuálnym harmonogram akademického roka.
3. Vyplnenú prihlášku zašlite mailom svojej referentke na študijnom oddelení do termínu stanoveného aktuálnym harmonogramom akademického roka. Referentka vám predmety zapíše do AiS2.

Príslušná katedra zaraďuje študentov na konkrétny termín štátnej skúšky až po ukončení termínu prihlasovania sa na štátne skúšky.

Študenti, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdia alebo študujú súbežne viac ako jeden študijný program, musia mať k termínu podania prihlášky na štátnu skúšku uhradené školné za celý akademický rok.

Pri komunikácii so študijným oddelením používajte výhradne univerzitný mail.

Dizertačná skúška

Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia sa prihlasuje na dizertačnú skúšku najneskôr do 18 mesiacov (v 3-ročnom dennom štúdiu) a do 24 mesiacov (v 4-ročnom dennom štúdiu) od začiatku štúdia; doktorand v externej forme najneskôr do 24 mesiacov (v 4-ročnom externom štúdiu) a do 30 mesiacov (v 5-ročnom externom štúdiu). Doktorand je povinný podať spolu s prihláškou na dizertačnú skúšku aj písomnú prácu, vypracovanú k dizertačnej skúške.

Termín na odovzdanie náležitosti k dizertačnej skúške je stanovený na 28. 02., prípadne na 31. 08.

Obhajoba dizertačnej práce

V zmysle platných predpisov Univerzity Komenského v Bratislave a Pedagogickej fakulty UK, sa žiadosť o obhajobu dizertačnej práce podáva najneskôr 4 mesiace pred termínom ukončenia štandardnej dĺžky štúdia t.z. do 30. 04. 

I. okruh: pravek – 1789

1. Základná antropogenéza. Chronológia európskeho praveku, charakteristika a periodizácia jednotlivých vývojových období (paleolit, mezolit, neolit, eneolit, doba bronzová, doba železná).
2. Charakteristika starovekej Mezopotámie a Predného Východu: vývoj Sumeru, Akkadu, Babylónie, Asýrie, Izraela, Perzskej a Elamitskej ríše. Základná chronológia a najvýznamnejší panovníci.
3. Egypt v období Starej, Strednej, Novej ríše a Neskorej ríše. Charakteristika špecifík egyptského vývoja. Ríša Chetitov a Mitanni. Boj o hegemóniu v oblasti Malej Ázie a Blízkeho Východu. Základná chronológia a najvýznamnejší panovníci. Nástup vlády Macedónie, reformy Filipa II. a doba Alexandra Macedónskeho. Diadochovia a rozdelenie ríše po Alexandrovej smrti. Vznik helenistických štátov a ich boj s Rímom. Charakteristika pomerov a historického vývoja.
4. Egejská oblasť – Minojská a Mykénska civilizácia. Homérske eposy ako prameň poznania „temného obdobia“ Grécka, archaické obdobie Grécka, charakteristika pomerov v Sparte a Aténach. Vrcholné obdobie gréckej civilizácie, grécko-perzské vojny, Aténsky námorný spolok, aténska spoločnosť
   v dobe Periklovej, charakteristika Sparty a jej spojencov. Príčiny a periodizácia Peloponézskej vojny. Thébska hegemónia.
5. Oblasť západného Stredomoria v rokoch 800 – 265 pred Kr., Kartágo, Etruskovia, vznik a počiatky Ríma, rané obdobie rímskej republiky, Grécka kolonizácia v západnom Stredomorí, dobytie Itálie Rimanmi. Vznik rímskeho impéria (264 – 30 pred Kr.). Púnske vojny a dobytie helénskych štátov, kríza a zánik republiky, reformy bratov Gracchovcov, Mariova reforma, Sulla. Prvý a druhý triumvirát.
6. Rímska ríša za principátu (do roku 284 po Kr.), mocenský rozmach Ríma, barbarská Európa v tomto období. Neskorá doba rímska (284 – 395). Charakteristika dominátu a celého uvedeného obdobia, až do rozdelenia Rímskej ríše. Zánik Západorímskej ríše a vznik barbarských kráľovstiev (395 – 476), sťahovanie národov, Slovania v susedstve Rímskeho impéria.
7. Franská ríša za Chlodovika I. Karol Veľký a obnovenie cisárstva na Západe. Ľudovít Pobožný. Rozpad Franskej ríše po Verdunskej zmluve. Miesto Východofranskej ríše v dejinách západných Slovanov. Prehľadný vývoj Byzantskej ríše od 6. do 15. storočia. Byzantská kultúra. Ortodoxná cirkev a jej špecifický vývoj.
8. Počiatky Kyjevskej Rusi ako centralizovaného štátu. Vzťah Kyjevskej Rusi k okolitým štátom
   a národom. Cirkevné pomery na Kyjevskej Rusi. Vpád Mongolov. Historický vývoj Moskovského veľkokniežatstva  do nástupu Romanovcov.
9. Islam. Arabská ríša za Umajjovcov. Vznik Córdobského emirátu. Abbásovci. Rozpad jednotného kalifátu na samostatné celky. Seldžuckí Turci. Mocenský rozmach Osmanskej ríše do polovice
   16. stor.
10. Kresťanstvo vo včasnom stredoveku. Clunyjské hnutie a jeho vplyv na cirkevné pomery na Západe. Rehole benediktínov, cistercitov a premonštrátov a ich miesto a význam v politických dejinách stredovekej Európy. Avignonský pápežský exil. Veľká pápežská schizma a jej dôsledky.  Školstvo v stredovekej Európe. Stredoveké univerzity.
11. Križiacke výpravy. Spoločenské pomery v Európe a na Blízkom Východe v 11. storočí. Priebeh prvých štyroch križiackych výprav a ich dôsledky.
12. Mocenské súperenie medzi Anglickom a Francúzskom v stredoveku. Storočná vojna.
13. Svätá rímska ríša, jej počiatky a vývoj od 10. do  15. storočia. Cisárska moc v západnej a strednej Európe od Ota I. do Rudolfa I. Habsburského. Žigmund Luxemburský.
14. Reformácia, jej príčiny a počiatky. Martin Luther, Ján Kalvín, Ulrich Zwingli. Anglikánska cirkev. Tridsaťročná vojna, jej príčiny, priebeh a výsledky. Postavenie jednotlivých krajín po Vestfálskom mieri.
15. Veľké zámorské objavy, ich príčiny a následky. Španielsko a Portugalsko v 15. – 16. stor. Boj nizozemských provincií proti Španielsku. Cenová revolúcia a zmeny v hospodárskom a spoločenskom živote.
16. Humanizmus a renesancia – nové názory na obsah a metódy historikovej práce, nové názory
    na povahu historického vývoja.
17. Stredoveký český štát, jeho vzťah  k Svätej rímskej ríši, vnútorný vývoj. Husitské hnutie a jeho miesto v dejinách kresťanstva.
18. Rekatolizácia a protireformácia. Novoveké rehole katolíckej cirkvi. Konfesionalizácia v 16. a 17. storočí.
19. Anglická revolúcia a jej priebeh (1642 – 1660). Politický a hospodársky vývoj Anglicka po koniec vojny o španielske dedičstvo. Vývoj amerických osád a ich boj za nezávislosť. Americká revolúcia: vznik USA.
20. Francúzsko za Ľudovíta  XIV, vnútorné, hospodárske a politické reformy, francúzska  koloniálna politika. Strata medzinárodnej prestíže v polovici 18.storočia.

II. okruh: 1789 – 1989

1. Osvietenstvo v Európe. Osvietenské premeny vo  Francúzsku, nemeckých štátoch, Rusku.
2. Francúzska revolúcia a jej etapy. Príčiny výbuchu, modifikácie revolučných princípov v jednotlivých fázach revolúcie, vyústenie v Napoleonovi. Európa v období napoleonských vojen (vojenská expanzia a pád Napoleona).
3. Priemyselná revolúcia, jej podstata, príčiny a vývoj na príklade Británie. Dôsledky rozširovania priemyselnej revolúcie do Európy – hospodárske a politické (zmeny vo veľmocenskom postavení jednotlivých štátov).
4. Viedenský kongres a obdobie tzv. politickej reštaurácie: Európa v rokoch 1815 – 1847. Zmeny na politickej mape, Svätá aliancia a jej  úlohy. Súperenie tradičných a nových politických
   a svetonázorových prúdov (konzervativizmus, liberalizmus, romantizmus, novodobé národné hnutia).
5. Revolúcie 1848/49 v Európe – podobnosti a rozdielnosti ich cieľov a úloh v jednotlivých európskych krajinách, vo vládnucich a potláčaných národoch (príklad Francúzska, habsburskej monarchie, Apeninského polostrova, nemeckých štátov, poľská problematika, zrod nemeckej otázky).
6. Posuny svetovej rovnováhy v druhej polovici 19. storočia. Vzostup západoeurópskych štátov, nové európske koloniálne výboje, zjednotenie Talianska a Nemecka.
7. Úpadok osmanskej ríše1v 19. storočí – príčiny a medzinárodnopolitické dôsledky. Emancipačné hnutia a boje balkánskych národov Osmanskej ríše.
8. Európa v predvečer I. svetovej vojny (1878 – 1914). Polarizácia Európy, jej priebeh a dôvody. Vznik Trojspolku a Trojdohody. Zmeny na mape Afriky a Ázie. Špecifiká vývoja na Balkáne. Balkánske vojny.
9. USA v 19. storočí a na začiatku 20. stor. Základné aspekty politického a hospodárskeho vývoja.
   USA a ich vývoj k postaveniu svetovej veľmoci.
10. Príčiny a charakter prvej svetovej vojny. (Medzinárodné vzťahy, spojenectvá a stav spoločnosti pred vojnou, vojenské fronty a hlavné operácie vojny, technická stránka vojny – vojna ako totálny
    a celosvetový konflikt. Hospodárske a politické dôsledky vojny pre Európu.).
11. Versaillské usporiadanie Európy a sveta a príčiny jeho postupného rozkladu 1918 – 1938. (Všeobecné zásady mierového usporiadania, jednotlivé mierové zmluvy, dôsledky nových princípov
    a jednotlivých zmlúv na povojnový hospodársky a politický vývoj Európy – problémy veľmocí
    a problémy malých štátov, nemecká otázka. Špecifiká usporiadania Stredného východu.).
12. Ruské revolúcie roku 1917 a vývoj sovietskeho Ruska do smrti J. V. Stalina (1917 – 1953): príčiny ruských revolúcií roku 1917 (socio-ekonomické a politické pomery v cárskom Rusku, dôsledky prvej svetovej vojny, úloha robotníkov, roľníkov a armády), priebeh revolúcií (Februárová a Októbrová), občianska vojna (1918 – 1921), NEP, zrod komunistického socializmu, vznik ZSSR (budovanie totalitného režimu, ideológia marxizmu-leninizmu), Stalinizmus (kolektivizácia, industrializácia, kult osobnosti, politické represie, gulagy, vnútorná a zahraničná politika), ZSSR a 2. svetová vojna.
13. Vývoj Sovietskeho zväzu od Stalinovej smrti po jeho rozpad (1953 – 1989): Destalinizáciaa Chruščovova éra („tajný prejav“, uvoľňovanie režimu, reformy v hospodárstve a kultúre, Kubánska kríza); Neostalinizmus – Brežnevova éra (stabilizácia a stagnácia, centralizované plánovanie, posilnenie vplyvu KSSZ, obmedzená reforma systému, zahraničná politika); Sovietsky zväz v 70. –80. rokoch (politická a ekonomická stagnácia, zhoršovanie životnej úrovne); vplyv sovietskeho komunizmu na svetové komunistické hnutie (vzťahy s Čínou, rozkol v medzinárodnom komunizme, podpora komunistických režimov a revolučných hnutí); Charakteristika rozkladu sovietskeho systému (kríza ekonomiky a ideológie, Gorbačovova perestrojka a glasnosť, rozpad východného bloku a kolaps ZSSR).
14. Problémy parlamentných demokracií v medzivojnovej Európe a USA: medzivojnová ekonomika  jej rozmach a problémy. Francúzsko, Veľká Británia a Nemecko, Rýnsky garančný pakt, zlaté 20. roky, Veľká hospodárska kríza, krízové 30. roky.
15. Vznik a rozvoj talianskeho fašizmu a nemeckého národného socializmu. Príčiny nástupu autoritatívnych režimov, príklady nástupníckych štátov, Poľska, balkánskych a baltických štátov), vplyv ZSSR, USA ako svetová ekonomická veľmoc.
16. Ázia v prvej polovici 20. storočia (situácia v Ázii pred prvou svetovou vojnou a  charakter povojnových zmien v závislých štátoch, modernizačné problémy a národnooslobodzovacie hnutia v Indii a Číne, vývoj Japonska).
17. Príčiny a charakter druhej svetovej vojny (predpoklady konfliktu – úloha jednotlivých veľmocí, vojenské operácie a hlavné medzinárodné rokovania (Teherán, Jalta), vojny a jeho vplyv na povojnové usporiadanie sveta. Vojna ako celosvetový globálny konflikt, dôsledky vojny pre povojnovú situáciu jednotlivých mocností).
18. Situácia v Európe po druhej svetovej vojne, a  dva trendy v organizovaní povojnového sveta a   medzníky postupného zrodu dvoch protikladných táborov). Postupim, parížske mierové rokovania,  Trumanova doktrína,  Marshallov plán. Základné etapy formovania sovietskeho a etapy integrácie západoeurópskych štátov.
19. Rozpad koloniálneho systému: Oslabenie tradičných koloniálnych mocností (Veľká Británia, Francúzsko, Holandsko), vzostup nových veľmocí – USA a ZSSR – a ich odlišné postoje k dekolonizácii, vznik OSN a medzinárodný tlak na uznávanie práva národov na sebaurčenie (India, Pakistan, Indočína, Indonézia, Filipíny, Malajzia, severná, subsaharská a južná Afrika), základné problémy nových nezávislých štátov (tzv. tretí svet a ideologický zápas veľmocí o tieto štáty – polarizácia sveta), nástup komunizmu v Číne, Kórejský polostrov, Latinská Amerika.
20. Pokusy o reformu systému v ZSSR a v sovietskom bloku 1953 – 1989 (podrobnosti komunistického socializmu v ZSSR a štátoch bloku v politickej a hospodárskej sfére, podobnosti a rozdielnosti destalinizácie (NDR, Československo, Bulharsko na jednej, Maďarsko, Poľsko na druhej strane), maďarské udalosti roku 1956 a československé roku 1968 – charakteristika podobných a odlišných čŕt a vplyvov medzinárodnej situácie, úloha Brežnevovej doktríny – príčiny.

I. okruh: 6. storočie – 1780

1. Územie Slovenska v 6. – 8. storočí. Príchod Slovanov (etnogenéza, historické pramene o Slovanoch, osídlenie, poľnohospodárstvo, remeslá, obchod, pohrebný rítus). Avarský kaganát (Samova ríša a bitka pri Wogastisburgu, Avari na Slovensku, archeologické lokality).
2. Nitrianske kniežatstvo a Pribina (vznik kniežatstva, jeho územie, pôsobenie Pribinu v Nitre
   a v Blatnohrade). Vznik Veľkej Moravy. Mojmír I. Pramene k dejinám Veľkej Moravy.
3. Veľká Morava za vlády Rastislava a Svätopluka. Spoločenské a hospodárske pomery (spoločnosť, sídla, remeslá, obchod, archeologické lokality).
4. Misia Konštantína a Metoda na Veľkej Morave, ich život a dielo. Používanie slovanského jazyka v liturgii. Moravská cirkevná organizácia. Veľkomoravské kostoly.
5. Príchod Maďarov do Podunajska. Koristnícke výpravy. Christianizácia Maďarov. Vznik Uhorska. Štefan I., jeho domáca a zahraničná politika. Vznik cirkevnej organizácie v Uhorsku.
6. Vývoj domácej a zahraničnej politiky uhorských kráľov z dynastie Arpádovcov. Nitrianske údelné vojvodstvo. Kráľovské komitáty a šľachtické župy.
7. Vláda Bela IV., mongolský vpád. Vznik stredovekých miest, typy miest, mestské práva a výsady, mestská samospráva.
8. Románsky a gotický sloh, ich uplatnenie na Slovensku. Architektúra a umenie, umelci. Hrady na Slovensku. Mestské pamiatkové rezervácie.
9. Nástupnícke kráľovské právo v stredovekom Uhorsku. Korunovácie v stredovekom Uhorsku. Cudzie etniká a hostia. Cesty a cestné mýto.
10. Karol Róbert z Anjou, boj s oligarchami, domáca a zahraničná politika. Osobnosť Matúša Čáka. Baníctvo na Slovensku (najstaršie doklady, banské revíry, združenia banských miest, právo).
11. Ľudovít I., politický, hospodársky a kultúrny vývin. Osídlenie vidieka a typy sídiel v stredoveku. Uhorské, nemecké a valašské právo. Cechy a remeslá.
12. Školstvo, kultúra a cirkevná organizácia na Slovensku v 14. – 15. storočí (vzdelávanie, biskupstvá, kapituly, rehole a kláštory na Slovensku, významní vzdelanci, Academia Istropolitana).
13. Žigmund Luxemburský, vnútorná a zahraničná politika. Husiti a bratríci v dejinách Slovenska, ich predstavitelia.
14. Vláda Mateja Korvína – hospodárske, spoločenské a vojenské reformy. Domáca a zahraničná politika. Humanizmus a renesancia.
15. Obdobie vlády Jagelovcov, ich domáca a zahraničná politika (Povstanie Juraja Dóžu, Tripartitum, dynastické zmluvy s Habsburgovcami, banícke povstanie).
16. Protihabsburské stavovské povstania v Uhorsku od Štefana Bočkaja po Františka II. Rákociho.
17. Hospodársky vývoj v 16. – 18. storočí, poľnohospodárstvo, baníctvo a hutníctvo, remeslá, cechy, manufaktúry a obchod.
18. Národnostná a sociálna štruktúra obyvateľstva Slovenska v 16. – 18. storočí.
19. Politický a územný vývoj monarchie v rokoch 1711 – 1780 (zahraničná politika habsburskej ríše, vojny s Osmanskou ríšou, vojny o rakúske dedičstvo, vláda Karola III. a Márie Terézie).
20. Kultúrny vývoj, veda a školstvo na Slovensku, rozvoj slovenského etnika  v 16. – 18. storočí.

II. okruh: 1780 – 1989 

1. Vláda Jozefa II., charakteristika a význam jeho modernizačných reforiem.
2. Politický, spoločenský, hospodársky a sociálny vývoj v Uhorsku  v rokoch 1790 – 1848 (napoleonské vojny, uhorskí jakobíni, metternichovský absolutizmus, hospodárska modernizácia monarchie
   a poddanská otázka, maďarské reformné hnutie).
3. Prvá fáza formovania moderného slovenského národa (hlavné osobnosti, otázka spisovného jazyka, kultúrne inštitúcie).
4. Základné črty a význam kollárovsko-hamuljakovskej generácie (idea slovanskej vzájomnosti, hlavné osobnosti, zbližovanie oboch prúdov slov. vzdelancov).
5. Východiská a ciele štúrovského hnutia (hlavné osobnosti, spoločnosť česko-slovanská, spolok Vzájomnosť, kodifikácia spisovného jazyka, kultúrne inštitúcie).
6. Priebeh revolúcie 1848/49 v habsburskej monarchii a v Uhorsku, slovenský národný program počas revolúcie (Žiadosti slov. národa, Slovanský zjazd, dobrovoľnícke výpravy, úsilie o vyčlenenie Slovenska z Uhorska).
7. Politický vývoj rakúskej monarchie v rokoch 1850 – 1918 (neoabsolutizmus, obnovenie ústavných pomerov, prusko-rakúska vojna, rakúsko-maďarské vyrovnanie, maďarizácia, balkánska otázka
   a Rakúsko-Uhorsko).
8. Slovenské národno-emancipačné snahy a kultúrne ustanovizne od 60. rokov 19. stor. do prvej svetovej vojny (Memorandum národa slovenského, Matica slovenská, slovenské gymnáziá, Stará škola slovenská, Nová škola slovenská, hlavné osobnosti, Živena, Muzeálna slovenská spoločnosť, diferenciácia slovenskej politiky od 90. rokov 19. storočia).
9. Prvá svetová vojna a jej vplyv na život na Slovensku. Zahraničný a domáci odboj smerujúci
   k vytvoreniu ČSR. Centrá odboja, jeho predstavitelia, Clevelandská a Pittsburská dohoda. Vznik prvej Československej republiky v roku 1918. Zahraničnopolitické súvislosti. Andrášiho nóta, vytvorenie česko-slovenskej vlády v zahraničí. Priebeh udalostí v Prahe 28. 10. 1918. Martinské deklaračné zhromaždenie a prijatie Deklarácie slovenského národa 30. 10. 1918. Zhodnotenie významu Deklarácie.
10. Zahraničná politika prvej Československej republiky (1918 - 1938). Koncepcia zahraničnej politiky. Orientácia na Francúzsko. Vzťahy so susednými štátmi – Poľskom, Maďarskom, Nemeckom, Rakúskom a Rumunskom. Malá dohoda, jej ciele a možnosti. Osobnosti zahraničnej politiky
    E. Beneš, M. Hodža, Š. Osuský.
11. Náboženská, národnostná a sociálna štruktúra prvej Československej republiky (1918 – 1938). Charakteristika vzťahu štátu a cirkví. Vzťah s Vatikánom, konflikt v roku 1925, Modus vivendi z roku 1927, pápežská bula z roku 1937. Kultúra v prvej ČSR.
12. Boj za autonómiu Slovenska v r. 1918 – 1938. Charakteristika autonomistického hnutia, jeho politické zloženie – Hlinkova slovenská ľudová strana a Slovenská národná strana. Programy autonómie Slovenska, významné medzníky: 1925 parlamentné voľby, 1929 Tukov proces, 1932 Zvolenský manifest, 1933 Pribinove oslavy v Nitre. Osobnosti autonomistického hnutia.
13. Politická kríza r. 1938. Príčiny krízy, zahraničnopolitický vývin po konferencii v Locarne r. 1925, zmluvné vzťahy ČSR s Francúzskom a ZSSR. Aktivity Sudetonemeckej strany. Májová čiastočná mobilizácia a jej ohlas. Anglo-francúzsky plán. Národnostný štatút. Mníchovská dohoda
    z 29. 9. 1938.  Viedenská arbitráž z 2. 11. 1938 ako dôsledok Mníchova. Vyhlásenie autonómie Slovenska 6. 10. 1938, vývoj na Slovensku od októbra 1938 do marca 1939. Žilinský manifest
    a Žilinská dohoda. Zmena politickej štruktúry v ČSR a osobitne na Slovensku. Ústavný zákon
    o autonómii Slovenskej krajiny. Marcová kríza roku 1939 a vznik Slovenskej republiky 14. 3. 1939.
14. Vnútropolitický život Slovenskej republiky (1939 – 1945). Radikáli a umiernení (V. Tuka – J. Tiso), ústava štátu, jeho politický systém. Politické krízy 1940 a 1944. Perzekúcia židovského obyvateľstva na Slovensku.
15. Zahraničná politika Slovenskej republiky (1939 – 1945). Vzťahy k veľmociam – ZSSR, Taliansku, USA, osobitne k Nemecku. Zmluva o ochrannom pomere  s Nemeckom. Vzťahy k okolitým štátom, najmä k Maďarsku. Účasť Slovenska v druhej svetovej vojne. Osobnosti zahraničnej politiky K. Sidor,
    F. Ďurčanský.
16. Domáci a zahraničný odboj v rokoch 1939 – 1945. Vznik zahraničného odboja. Charakteristika jeho centier v Londýne a v Moskve. Hlavné postavy a ciele. Slovenská otázka v zahraničnom odboji
    (Š. Osuský, M. Hodža). Charakteristika domáceho odboja, jeho členenie. Slovenské národné povstanie z 29. 8. 1944, jeho hlavné postavy, ciele.
17. Hospodársky vývoj na Slovensku v rokoch 1918 – 1989. Charakteristika ekonomiky, zrod novej meny. Povojnová hospodárska kríza. Postavenie bánk. Politické strany a ekonomika. Slovensko, možnosti  a limity jeho hospodárskeho rozvoja. Osobnosti hospodárskeho života.
18. Slovensko v rokoch 1945 – 1948. Obnovenie česko-slovenského štátu roku 1945. Politický systém Národného frontu. Politické strany na Slovensku. Parlamentné voľby v r. 1946. Sovietsky vplyv. Jesenná kríza na Slovensku 1947. Vykonštruované protištátne sprisahanie. Komunistický štátny prevrat vo februári 1948. Príčiny a dôsledky.
19. Perzekúcie komunistického režimu v rokoch 1948 – 1968. Jednotlivé fázy perzekúcií, najvýznamnejšie politické procesy v rámci týchto fáz. Postihnuté skupiny obyvateľstva a inštitúcie (cirkvi, roľníci, živnostníci). Rehabilitácie. Protikomunistický odboj, formy jeho činnosti.
20. Obrodný proces v roku 1968 v ČSSR. Politické uvoľnenie od roku 1963. Revízia predchádzajúcej straníckej politiky. Januárové plénum ÚV KSČ r. 1968,  akčný program z apríla 1968. Zmeny
    v spoločnosti, limity obrodného procesu, zápas konzervatívnej a obrodnej skupiny vo vedení komunistickej strany. Príčiny násilného ukončenia obrodného procesu. Obdobie normalizácie a tzv. reálneho socializmu. Charakteristika normalizačnej politiky a jej protagonisti. Zásahy proti aktivistom z roku 1968, stranícke previerky a čistky.

1. Vzťah historickej vedy a školského dejepisu. Úlohy učiteľa dejepisu v procese sprostredkovania historického poznania. Historické poznanie a jeho spoločenské funkcie, metódy historického skúmania, „aktualizácia“ histórie, historická pamäť, mýty a stereotypy.
2. Didaktika dejepisu ako vedná disciplína, teória a metodika dejepisu v kontexte spoločenských vied. Predmet a základné pojmy predmetovej didaktiky dejepisu (historické povedomie, historické vedomie, historické myslenie, historická gramotnosť, historická kultúra, historická empatia, funkčnosť faktografie a i.).
3. Didaktický systém dejepisu, faktory a činitele ovplyvňujúce výučbu dejepisu.
4.  Historické poznanie a vzdelávanie, dejepis v retrospektíve. Výučba dejepisu na našom území od roku 1918 po rok 1993.
5. Podstata školských reforiem a konceptuálnych zmien od roku 1993 až po súčasnosť. Najnovšie kurikulárne trendy po roku 2023 (kompetenčne orientované vzdelávanie, inklúzia, digitalizácia, občianska a environmentálna dimenzia dejepisného vzdelávania, európske a globálne diskusie o jeho perspektívach).
6. Projektovanie dejepisnej výučby, koncepcie a odporúčania na tvorbu štátnych a školských vzdelávacích programov, špecifiká dejepisu.
7. Metodológia pedagogického (empirického) výskumu v dejepisnom edukačnom prostredí. Typy výskumu (kvalitatívny, kvantitatívny, akčný, komparatívny, historicko-didaktický, evalvačný a i.) a aktuálne výskumné otázky v didaktike dejepisu na Slovensku a v Európe.
8. Európska dimenzia výučby dejepisu, fenomény európskych, stredoeurópskych dejín, obsah dejepisuv kontexte otázok: čo, prečo, koho a ako vyučovať.
9. Ciele a úlohy dejepisu, typológia (taxonómia) cieľov a úloh, operacionalizácia cieľov (konkretizácia na príkladoch praktických aplikácií).
10. Základné funkcie histórie a dejepisu (noetická, edukačná, delektorná); intelektuálny, emocionálny a praktický rozmer dejepisnej výučby.
11. Odporúčané formy, stratégie a metódy vo výučbe dejepisu v kontexte modernej didaktiky a aktuálnych trendov vo vzdelávaní. Význam kritického historického myslenia a rozvoj schopnosti argumentovať.
12. Didaktická analýza učiva (konkretizácia na vybranom príklade, téme).
13. Vyučovacia hodina dejepisu a jej vnútorná štruktúra (induktívna a deduktívna vyučovacia hodina). Typy vyučovacích hodín podľa funkcie a cieľa. Pozícia a rola učiteľa a žiaka v 21. storočí a ich vzájomné vzťahy.
14. Metodika výučby vybraných tematických okruhov (budovanie uceleného prehľadu, sledovanie vývojovej línie väčšieho problému, skúmanie kľúčových historických otázok, hľadanie medzinárodných väzieb a súvislostí).
15. Multiperspektivita vo výučbe dejepisu, jej aplikácia na konkrétnych príkladoch.
16. Klasifikácia a kritika historických prameňov. Historické pramene ako neodmysliteľná súčasť dejepisnej výučby. Možnosti práce s historickým prameňom v škole, v múzeu, archíve, galérii, v teréne, pri technických pamiatkach a v online prostredí, vrátane interaktívnych vzdelávacích programov.
17. Didaktické médiá a digitálne nástroje vo výučbe dejepisu (typológia, charakteristika, funkčnosť).
18. Učebnice dejepisu, ich didaktické funkcie a význam jednotlivých štruktúrnych prvkov.
19. Myšlienkové mapovanie učiva, význam grafických pojmových, sieťových a ďalších zobrazení kľúčových dát dejepisného učiva.
20. Rozvoj samostatnej tvorivej práce žiakov. Funkčnosť referátov, projektov, reflexií, tematických konceptov, portfólií, seminárnych prác, študentskej odbornej činnosti, súťaží (napr. dejepisná olympiáda), vychádzok, exkurzií a pod.
21. Didaktické hry a herné princípy, ich miesto vo výučbe dejepisu.
22. Možnosti využitia interdisciplinárnych vzťahov a hraničných disciplín vo výučbe dejepisu. Význam historickej geografie, historickej sociológie, historickej ekonómie a pod. pre komplexnejšie pochopenie historických udalostí.
23. Hodnotenie a klasifikácia vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť. Typy hodnotenia.
24. Historicko-kultúrne dedičstvo na Slovensku a výchova k ochrane hmotného a duchovného vlastníctva. Historické mapovanie regiónov (na príklade konkrétneho regiónu) s identifikáciou hodnôt zachovaných v priestore a čase.
25. Systém ochrany svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Globálne a environmentálne súvislosti, výnimočnosť a jedinečnosť pamiatok Slovenska zapísaných v zoznamoch svetového dedičstva.

1. Miesto dejepisu a vlastivedy v systéme výchovnovzdelávacieho procesu (hierarchia cieľov vyučovania dejepisu, časová dotácia predmetu ). 
2. Analýza základných pedagogických dokumentov usmerňujúcich výučbu dejepisu v SR. 
3. Kritériá na výber obsahu učiva dejepisu, základná štruktúra učiva, proporcionálnosť svetových, národných a regionálnych dejín. 
4. Miesto dejepisu a vlastivedy v systéme výchovnovzdelávacieho procesu (hierarchia cieľov vyučovania dejepisu, časová dotácia predmetu ). 
5. Súčasné svetové trendy a koncepcie vyučovania dejepisu a ich aplikácia vo vyučovaní dejepisu (vlastivedy) u nás. 
6. Didaktický systém a úloha jednotlivých činiteľov v didaktickom systéme 
7. Tvorba učebníc dejepisu (a vlastivedy), požiadavky na tvorbu učebníc podľa vývojových tendencií. 
8. Regionálne dejiny v dejepise, možnosti využitia regionálnych prvkov vo vyučovaní dejepisu a vlastivedy. 
9. Osobnosť učiteľa dejepisu, jeho zručnosti a schopnosti transferovať najnovšie poznatky historickej a pedagogickej vedy vo vyučovacom procese. 
10. Práca s historickými prameňmi vo vyučovaní dejepisu, význam mentálneho mapovania učiva (časové priamky, tabuľky, grafy, karikatúry, sieťové zobrazenia atď.). 
11. Výchovná funkcia dejepisného vzdelávania v oblasti ochrany historických pamiatok, projektová činnosť žiakov. 
12. Metódy vyučovania vedúce k aktivite a tvorivosti žiakov. 
13. Medzipredmetové vzťahy a ich využitie vo vyučovaní dejepisu (vlastivedy). Zvláštnosti dejepisu ako vyučovacieho predmetu. 
14. Organizačné formy dejepisného vzdelávania. 
15. Vnútorná stavba vyučovacej hodiny dejepisu, uplatňovanie humanizačných aspektov a  prvkov modernizácie  vyučovania dejepisu.

Školská pedagogika a teória výchovy

1. Pedagogika ako veda o edukácii. 
2. Edukačné procesy. 
3. Žiak ako subjekt edukácie. 
4. Učiteľ – vymedzenie profesie. 
5. Kurikulum: obsah školskej edukácie. 
6. Výchovné postupy v koncepcii globálnej výchovy. 
7. Aktuálne otázky výchovy a vzdelávania na Slovensku a vo svete.

Literatúra:

• BAĎURÍKOVÁ, Z. a i.: Školská pedagogika. Bratislava : UK, 2001. 
• GRECMANOVÁ, H. - HOLOUŠOVÁ, D. a i..: Obecní pedagogika. I.  Olomouc: Hanex, 1999. 
• KOSOVÁ, B.: Vybrané kapitoly z porovnávacej pedagogiky a alternatívnych pedagogických koncepcií. B. Bystrica : PgF UMB, 1996. 
• KRAUS, B.: Sociální aspekty výchovy. Hradec Králové : Gaudeamus, 1998. 
• MANNIOVÁ, J.: Kapitoly z pedagogiky. Bratislava : Luskpress, 2004. ISBN 80-968956-2-1 
• PRŮCHA, J.: Moderní pedagogika. Praha : Portál, 1997. 
• PÁVKOVÁ, J.: Pedagogika voľného času. Praha : Portál, 1999. ISBN: 80-7178-569-9-5 
• VANISŠ, I. – sirotová, M. a i.: Úvod do pedagogiky. Bratislava : Veda, 2000. 
• VIŠŇOVSKÝ, L.: Teória výchovy. Banská Bystrica : UMB, 1998. 
• Časopisecká pedagogická literatúra.

Didaktika

1. Základné Základné pojmy didaktiky (výchova a vzdelávanie, vyučovanie, učenie, edukácia, edukačné procesy, edukačné konštrukty atď.)
2. Problematika výchovno-vzdelávacích cieľov, stanovenie cieľov, názory rôznych autorov na konkretizáciu a operacionalizáciu cieľov. Problémy formulácie cieľov a možnosti hodnotenia ich splnenia v príslušnom odbore.
3. Problematika obsahu, metód a foriem vyučovania vo vybranom učebnom predmete, možnosti dosiahnutia efektívnejších výsledkov.
4. Problematika motivácie, rozvoja myslenia (napríklad kritického myslenia a tvorivosti), formovania pozitívnych, charakterových a vôľových vlastností žiakov v príslušnom odbore.
5. Možnosti používania materiálnych didaktických prostriedkov (vrátane elektronických), kritériá výberu vhodných učebníc, resp. učebných textov v príslušnom učebnom odbore.
6. Kritická analýza rôznych koncepcií, resp. druhov koncepcií vyučovania z hľadiska ich vzniku, nosných ideí (napr. metód, foriem a organizácie vyučovania) a funkcie učiteľa. Pozitíva a negatíva príslušných koncepcií.
7. Osobnosť učiteľa ako jeden z rozhodujúcich determinantov úspešnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Problémy skvalitňovania práce učiteľa z hľadiska pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania v príslušnom odbore.
8. Projektovanie a evaluácia výchovno-vzdelávacieho procesu v príslušnom odbore (učebné plány, učebné osnovy, kurikulá, didaktické testy a štandardy).

Literatúra:

• PRŮCHA, J.: Moderní pedagogika. Praha : Portál, 1997.
• PETTY, G.: Moderní vyučování. Praha : Portál, 1996.
• TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Metodické centrum, 1997.
• OBDRŽÁLEK, Z. A kol. : Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy. Bratislava : UK, 2003.
• KOŽUCHOVÁ, M. – OBDRŽÁLEK, Z. – PORUBSKÁ, E. – KÁNIK, R.: Didaktika pre učiteľov základných a stredných škôl. Bratislava : VEDA, 2000.

Metodológia pedagogického výskumu

1. Výskumný plán
2. Výskumná téma a výskumný problém 
3. Premenné a hypotézy 
4. Výskumné metódy: pozorovanie, škálovanie, dotazník, experiment
5. Kvalita a metodológia výskumu

Literatúra:

• ŠVEC, Š. a kol.: Metodológia vied o výchove. 1. vyd. Bratislava : IRIS, 1998. ISBN 80-88778-15-8
• GAVORA, P.: Úvod do pedagogického výskumu. 3. preprac. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2001. ISBN 80-223-1624-8
• FERJENČíK, J.: Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha : Portál, 2000.
• TUREK, I.: Učiteľ a pedagogický výskum. 2. preprac. vyd. Bratislava : Metodické centrum, 1988. ISBN 80-8052-013-5
• PRŮCHA, J.: Pedagogický výzkum. Uvedení do teorie a praxe. 1.vyd. Praha : Karolinum 1995. ISBN 80-7184-132-3

Dejiny pedagogiky

1. J. A. Komenský a jeho odkaz pre dnešok.
2. Rozvoj pedagogického myslenia v 18. – 19. storočí vo svete a na Slovensku.
3. Osobnosti slov. pedagogiky 20. stor. a ich prínos pre rozvoj pedag. teórie na Slovensku.
4. Alternatívne modely vyučovania.

Literatúra:

• BRŤKOVÁ, M. - TAMÁŠOVÁ, V. – PROSZCUKOVÁ, D. : Kapitoly z dejín pedagogiky. Bratislava : Pressent, 2000.
• REBLE, A.: Dejiny pedagogiky. Bratislava : SPN, 1986.
• RÝDL, K.: Alternatívní pedagogické hnutí současné společnosti. Brno : Marek Zeman, 1994.

Organizácia a riadenie škôl

1. Funkcie školy.
2. Uplatňovanie princípu samosprávnosti v školstve.
3. Kultúra školy, klíma školy.
4. Pohľady na školu z hľadiska rôznych filozofických smerov.
5. Alternatívne školy.
6. Komparácia školského systému v SR so školskými systémami v zahraničí.
7. Modely riadenia školy.

Literatúra:

• OBDRŽÁLEK, Z.: Školský systém, ich organizácia a riadenie. Bratislava : UK, 1999.
• OBDRŽÁLEK, Z.: Riadenie školstva v SR. Bratislava : ŠPÚ, 1994.
• OBDRŽÁLEK, Z.: Náš súčasný školský manažment. Bratislava : Pedagogická revue, 2001, č. 4.
• OBDRŽÁLEK, Z.: Škola a jej manažment. Bratislava : UK, 2002.
• PETLÁK, E. a kol.: Škola a súčasnosť. Nitra : UKF, 2001.

1. Odborová didaktika a jej miesto v sústave vied o výchove a vzdelávaní.
2. Paradigma súčasnej modernej didaktiky dejepisu (v kontexte ostatných odborových didaktík).
3. Axiológia výchovy a vzdelávania v predmete daného odboru.
4. Edukačná realita: základné pojmy a kategórie didaktiky dejepisu a ich funkčnosť v dejepisnej výučbe.
5. Teoretické základy vyučovacieho procesu, vzťah teórie a praxe, historickej vedy a školského dejepisu.
6. Kultúrna dimenzia odborovej didaktiky, dejepis ako súčasť historickej kultúry.
7. Didaktika dejepisu v perspektíve (možnosti a limity navrhovaných perspektív/konceptov dejepisnej výučby.
8. Metodológia empirického výskumu v odborovej didaktike (aktuálne výskumné témy v minulosti a dnes).
9. Profesijná etika výskumného pracovníka i popularizátora poznatkov vedného odboru.
10. Teória a výskum kurikula, poňatie a štruktúra vzdelávacích programov.
11. Didaktický systém dejepisu, tvorba konceptov historického vzdelávania.
12. Teória a metodika dejepisu, didaktická analýza učiva: teoretická (analýza historickej témy), konceptuálna (obsah, ciele, úlohy), procesuálna (metódy a prostriedky výučby).
13. Edukácia sprostredkovaná médiami (učebnice, dokumentárne a hrané filmy, multimediálne pomôcky, spomienky svedkov, historické pramene a pod.).
14. Prestížne európske centrá didaktiky dejepisu.

Literatúra:

• PETLÁK, Erich: Všeobecná didaktika. Bratislava : Iris 2004.
• BIENIEK, Maria: Dydaktyka historii. Wybrane zagadnenia. Olsztyn : WUW 2009.
• JULÍNEK, Stanislav a kol: Základy oborové didaktiky dějepisu. Brno : Masarykova univerzita v Brně 2004.
• STRADLING, Robert: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : MCMB 2002.
• LABISCHOVÁ, Denisa - GRÁCOVÁ, Blažena: Příručka k didaktice dějepisu. Ostrava : FF Ostravské univerzity 2008.
• KMEŤ, Miroslav: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : UMB 2017.
• ANGVIK, Magne – BODO Von BORRIES (eds.): YOUTH and HISTORY. A comparative European Survey on Historical Consciousness and Political Attitudes among Adolescents. Hamburg : 3997.
• STEHLÍKOVÁ, Iva – JANÍK, Tomáš (et al.). Oborové didaktiky: vývoj – stav – perspektívy. Brno : MU 2015.
• BOCKOVÁ, Anna: Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae 2/2014.
• TONKOVÁ, Mária: Dejepis na Slovensku v čase kultúrnej transformácie: problém historickej vedy i problém teórie vyučovania. In: Verbum historiae 2/2014.

1. Integračné a dezintegračné procesy v stredovekej Európe.
2. Kultúra a vzdelanosť raného a vrcholného stredoveku. Stredoveké univerzity. Študenti zo Slovenska na zahraničných univerzitách v stredoveku a novoveku (do r. 1918).
3. Vznik Arabskej ríše. Život a kultúra v ríšo umájjovskej a abbásovskej. Vláda Umájjovcov na Pyrenejskom polostrove.
4. Situácia v strednej Európe koncom 15. a začiatkom 16. storočia. Renesancia. Reformácia. Nástup Habsburgovcov.
5. Konfesionalizácia a disciplinizácia ako paradigmy novovekých dejín.
6. Veľká francúzska revolúcia a jej vplyv na vývoj v strednej Európe.
7. Pokusy o revolučné premeny v Európe od 20.- 30. rokov 19. storočia po revolúcie rokov 1848/49.
8. Základné trendy vývoja európskeho kolonializmu v 19. storočí.
9. Prvá a druhá priemyselná revolúcia a ich dôsledky na hospodárske a geopolitické zmeny vo svete.
10. Zrod súčasnej strednej Európy: versaillský systém a jeho vplyv na vznik stredoeurópskych „národných štátov“
11. Národná verzus menšinová otázka v medzivojnovej strednej Európe – vplyvy týchto faktorov na politický vývoj Československa, Poľska, Juhoslávie, Maďarska, Rakúska.
12. Ekonomický, sociálny, spoločenský vývoj stredoeurópskych štátov medzi dvoma vojnami – dedičstvo minulosti, nové šance, nové limity.
13. Bilancia a vyústenie druhej svetovej vojny v strednej Európe, rozpad a „zánik“ stredoeurópskeho regiónu, stredoeurópske štáty v sovietskom bloku.
14. “Studená vojna”: príčiny jej vzniku, priebeh a výsledky. Jej základné otvorené vojenské konflikty.
15. Západoeurópske štáty v kontexte svetového bilaterálneho konfliktu druhej polovice 20. storočia a európske integračné organizácie. 

Literatúra:

• DRŠKA, V. – PICKOVÁ, D.: Dějiny středověké Evropy. Praha: Nakl. Aleš Skřivan ml. 2004.
• Enzyklopädie der Neuzeit. Im Auftrag des Kulturwissenschftlichen Instituts (Essen) und in Verbindung mit den Fachwissenschaftlern herausgegeben von Friedrich Jaeager.  Stuttgart – Weimar: Verlag J. B. Metzler, 2008 – 9, Band. 1–13. EWANS, R. J. W.: Vznik habsburské monarchie. Praha: Argo 2003.
• HOBSBAWM, E.: Věk extrémů. Krátké 20. století 1914-1991. Praha: Argo 1997.
• HONZÁK, P. a kol.: Evropa v proměnách staletí. Praha: Nakladatelství Libri, 1997.
• JOHNSON, P.: Zrození moderní doby. Praha: Academia, 1998.
• JOHNSON, P.: Dějiny 20. století. Praha: Rozmluvy 2014. KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1997, 2001, 2003.
• KAMENICKÝ, M. – SZÖGI, L.: Študenti z Bratislavskej stolice na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918. Bratislava: Post Scriptum, 2017.
• KENNEDY, P.: Vzestup a pád velmocí . Ekonomické, politické a vojenské konflikty v letech 1500-2000. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1996.
• KOLDINSKÁ - ŠEDIVÁ, M. – CERMAN, I. a kol.: Základní problémy studia raného novověku. Praha: Nakladatelství Lidové noviny/FFUK Praha, 2013.
• KŘEN, J.: Dvě století střední Evropy. Praha : Argo, 2006 MÚCSKA, V. – DANIŠ, M. – ŠEVČÍKOVÁ, Z.: Dejiny európskeho stredoveku I. Raný stredovek (od 5. storočia do polovice 11. storočia). Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.
• PALMER, A.: Úpadek a pád osmanské říše. Praha: Panevropa 1996.
• RAPPORT, M.: Evropa devatenáctého století. Praha: Vyšehrad, 2011. SKED, A.: Úpadek a pád habsburské říše. Praha: Panevropa 1995.
• SKŘIVAN, A.: Evropská politika 1648 – 1914. Praha: Nakladatelství A. Skřivan ml., 1999.
• VOCELKA, K.: Geschichte der Neuzeit. 1500 – 1918. Wien: Böhlau, 2010.
• WANDYCZ, Piotr: Střední Evropa v dějinách. Praha : Academia, 2004.

1. Príchod Slovanov a ich miesto v Európe 6. – 9. storočia
2. Nitrianske kniežatstvo a Veľkomoravská ríša. Politické dejiny, kultúra, spoločnosť, osobnosti, zhodnotenie významu.
3. Slovensko v Uhorskom kráľovstve za vlády arpádovcov 907 – 1301. Politické dejiny, kultúra, spoločnosť, osobnosti, zhodnotenie významu.
4. Slovensko v Uhorsku 1301 – 1526. Politické dejiny, dynastie, kultúra, spoločnosť, osobnosti, zhodnotenie významu.
5. Reformácia a protireformácia, kultúrny vývoj, vysoké školy na Slovensku v 16. – 17. storočí.
6. Vývoj habsburskej monarchie v 17. a 18. storočí. Turecké vojny, stavovské povstania, vláda Karola III., Márie Terézie a Jozefa II.
7. Slovenské národné obrodenie, bernolákovci, Kollár, štúrovci. Osobnosti, programy, vízie, zhodnotenie významu.
8. Revolúcia 1848/49 a slovenský politický program, novoabsolutizmus.
9. Slovensko v rokoch 1861 – 1914 od Memoranda slovenského národa, cez matičné obdobie po vznik prvej svetovej vojny. Osobnosti, politické programy, spolky, zhodnotenie významu.
10. Slováci a prvá svetová vojna, domáci a zahraničný odboj, vznik ČSR. Osobnosti, programy, Slováci v USA, zhodnotenie významu.
11. Slovensko v Československej republike (1918 – 1939). Politické dejiny, spoločnosť, kultúra, osobnosti, hospodárske a sociálne dejiny.
12. Autonomistické hnutie na Slovensku v rokoch 1918 – 1938, programy, osobnosti, zhodnotenie významu.
13. Slovenská republika (1939 – 1945). Politické dejiny, spoločnosť, kultúra, účasť vo vojne, perzekúcia Židov, hospodárske a sociálne dejiny.
14. Domáci a zahraničný odboj počas druhej svetovej vojny. Londýn – Moskva. SNP. Osobnosti, programy, zhodnotenie významu.
15. Slovensko v obnovenej ČSR 1945 – 1948. Košický vládny program, tri pražské dohody, parlamentné voľby v roku 1946, jesenná politická kríza na Slovensku.
16. Slovensko v komunistickom režime v rokoch 1948 – 1989. Komunistický štátny prevrat, politické procesy, perzekúcie, disent, socializmus s ľudskou tvárou, normalizácia, spoločnosť, osobnosti, zhodnotenie.

Literatúra:

• kol.: Slovenské dejiny I. – V. Bratislava : LIC, 2008 – 2016.

• kol.: Slovensko v 20. storočí I., II., III., IV. Bratislava : VEDA, 2004 – 2015.
• KAPLAN, Karel: Nekrvavá revoluce. Praha : Mladá fronta, 1993 KONYA, Peter a kol.: Dejiny Uhorska. Bratislava : Citadella, 2014.
• LETZ, Róbert – PEŠEK, Jan (eds.): Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989. Bratislava 2004 LIPTÁK, Ľubomír: Slovensko v 20. storočí. Bratislava : Kalligram, 2000.
• LONDÁK, Miroslav – SIKORA, Stanislav – LONDÁKOVÁ, Elena: Predjarie. Bratislava 2002.
• LONDÁK, Miroslav – SIKORA, Stanislav – LONDÁKOVÁ, Elena: Od predjaria k normalizácii. Bratislava 2016.
• LONDÁK, Miroslav – SIKORA, Stanislav a kol.: Rok 1968 v našich dejinách. Bratislava 2009.
• ŠKVARNA, Dušan a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : SPN, 2006 VAŠŠ, Martin: Slovenská otázka v 1. ČSR. Martin : Matica slovenská, 2011.