Kabinet Dionýza Ďurišina (KDĎ)
Kabinet Dionýza Ďurišina (KDĎ)
vznikol oficiálne pri Ústave filologických štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2012. Myšlienka, s ktorou prišla prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., bola využiť potenciál novovzniknutého inštitútu, ktorý pozostáva z katedier rôznych jazykov, literatúr a kultúr, čo sa priam ponúka ako platforma vhodná na spoločný komparatistický výskum tohto pracoviska. Členmi výskumného pracoviska Kabinetu Dionýza Ďurišina sú zároveň členovia jednotlivých katedier. Kabinet bol definovaný ako virtuálne pracovisko, keďže nedisponoval žiadnymi osobitnými finančnými prostriedkami a členovia mali pracovať v rámci svojich bežných náplní. Meno, ktoré KDĎ nesie, je svetoznáme. Ide o slovenského komparatistu – teoretika Dionýza Ďurišina, známeho v oblasti porovnávacej literárnej vedy v mnohých západných aj východných krajinách. Jeho typológiou sa začína štúdium komparatistiky napríklad aj na mnohých nemeckých univerzitách. Na Slovensku sa, žiaľ, porovnávacia literárna veda nepestuje, nie sú založené katedry komparatistiky, a tak slovenské univerzity ochudobňujú svojich poslucháčov o dôležitý aspekt reálneho nazerania na fungovanie vzťahov v spoločenských a humanitných vedách. KDĎ je ojedinelý pokus priniesť do slovenského školstva veľmi progresívnu inštrukciu a učiť myslieť v súvislostiach – kontextuálne.
Skupina výskumníkov, členov KDĎ, ktorí toto pochopili, podala pod vedením prof. M. Bátorovej projekt KEGA, a tým zabezpečila tri roky intenzívnej práce slovenských a zahraničných výskumníkov v oblasti porovnávacej literárnej vedy. Z jednej interdisciplinárnej slovenskej a z troch medzinárodných konferencií boli vydané štyri zborníky novozaloženej edície Komparatistické štúdie KDĎ. Keďže štúdie boli publikované v tých jazykoch, v ktorých boli prednesené, môžu slúžiť katedrám Ústavu filologických štúdií ako študijný materiál. Komisia hodnotila výsledky projektu KEGA ako mimoriadne kvalitné a prínosné.
Významným prínosom pre KDĎ a slovenskú komparatistiku bol panel, ktorý navrhla prof. M. Bátorová na Medzinárodný kongres ICLA (Panel: „Autor“, „Text“ und „Leser“ im Kontext, Kongress-Sektion C: Wer spricht? Komparatistik und Sozialwissenschaften), ktorý sa konal v júli 2016 vo Viedni a zúčastnili sa na ňom štyria slovenskí a dvaja zahraniční vedci. Mária Bátorová predniesla referát na tému „Die Möglichkeiten der Komparatistik aus der Sicht der Komplexität der Forschung“, ktorý je vstupom do novej fázy výskumu v oblasti teórie porovnávacej literárnej vedy.
Zborníky Edície KŠ KDĎ




Premeny poetiky novely 20. storočia v krajinách strednej Európy/Európy vôbec
20. novembra 2013 sa konala 1. medzinárodná konferencia Kabinetu Dionýza Ďurišina Premeny poetiky novely 20. storočia v krajinách strednej Európy/Európy vôbec.
Fotogaléria
Esej ako žáner – Reflexívna plocha udalostí 20. storočia

12. novembra 2014 sa uskutočnila Medzinárodná vedecká konferencia Kabinetu Dionýza Ďurišina s názvom Esej ako žáner – Reflexívna plocha udalostí 20. storočia.
Román ako žánrová pankategória vo svetovej literatúre: prečo?

11. novembra 2015 sa uskutočnila Medzinárodná vedecká konferencia Kabinetu Dionýza Ďurišina s názvom Román ako žánrová pankategória vo svetovej literatúre: prečo?
Pozvánka a program konferencie
Fotogaléria
Správa z Viedne
V Ústave porovnávacej literárnej vedy univerzity vo Viedni sa konala Stredoeurópska konferencia (Conference on Central European Literature) na tému stredoeurópske literatúry. Zvláštnosťou tejto konferencie bolo množstvo referátov prednesených vo vlastnom jazyku so simultánnym prekladom. Tejto konferencie som sa zúčastnila, pretože Ústav svetovej literatúry SAV, v ktorom pracujem v oddelení komparatistiky má už roky čulú spoluprácu s komparatistikou vo Viedni, ktorú vedie prof. Dr. Bachleitner. Pri príležitosti jeho 65. narodenín a odchodu do dôchodku sa táto konferencia aj konala. Organizoval ju Dr. Stephan Teichgräber, ktorého už aj predtým zaujímala slovenská problematika, takže ma po vyjdení Hronského monografie pozval prednášať o J. C. Hronskom. Dr. Teichgräber hovorí skoro všetkými slovanskými jazykmi. Zo Slovenska prednášal na tejto konferencii prof. Dr. Tibor Žilka, DrSc. o tzv. Nitrianskej semiotickej škole a jej význame. Z Nitrianskej školy vychádzala aj téma PhDr. Dominiky Tekeliovej, PhD. ale bola špecificky zameraná na preklad. Môj referát, ktorý témou nadväzoval, bol v nemeckom jazyku. Ako germanistka rada hovorím v germánskom prostredí jazykom, ktorý som študovala a ktorý mi nerobí problémy. Referát bol na tému: Alternative Literatur und bildende Kunst in der Slowakei im 20. Jh. und ihre Kontexte (Modell einer komplexen Forschung). Je to téma ktorej sa výskumne momentálne venujem v rámci projektu VEGA.
Z konferencie vyjde zborník, takže bude možné si referáty prečítať.
Prezentovať takto slovenskú literárnovednú problematiku v zahraničí je pre mňa cťou, aj keď je to dosť namáhavé, najmä hodiny a hodiny sedieť na jednom mieste, premýšľať a diskutovať síce o zaujímavých témach, no predsa bez oddychu.
prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.
Slovenská literárna veda a literatúra v Paríži
12. 9. 2019 sa konala v INALCO v Paríži konferencia inšpirovaná prvou vedeckou monografiou o Dominikovi Tatarkovi od literárnej vedkyne prof. Márie Bátorovej Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (Veda 2012, anglická verzia Peter Lang 2015). INALCO je najstaršia vysoká škola v Paríži, založená Napoleónom pre štúdium jazykov východnej Európy, ktorá v čase založenia mala vychovávať diplomatov, prekladateľov a teda sprostredkovateľov medzi Západom a Východom. Konferencia, ktorú zorganizovala pani riaditeľka Diana Lémay, ešte aj v dnešnom čase sprostredkováva významné idey, ktoré prepájajú Východ a Západ: občiansky princíp a ideu práv a slobody. Literatúra, t. j. v tomto prípade diela Dominika Tatarku, ktorý v Paríži na Sorbonne študoval v roku 1938/ 1939 a francúzska kultúra sa mu stala súčasťou postojov a celkovej intelektuálnej výbavy na celý ďalší život, je vhodným „prevodovým nosičom“ medzi kultúrami. U Tatarku možno určiť mnohé genetické (A. Camus, A. Malraux a i.) aj typologické súvislosti (rozlíšenie podľa Dionýza Ďurišina), ktoré viažu jeho dielo na francúzskych senzualistov. Okrem úvodného štyridsať minútového referátu (Mária Bátorová) na konferencii vystúpili známi profesori zo Sorbonny Xavier Galmiche a Mateusz Chmurski, prekladateľka Tatarkovej eseje Démon súhlasu Sabine Bollak, ako aj mladé literárne vedkyne z INALCO Tatiana Paholíková (referát o koncepcii kultúry u Tatarku) a Paulína Šperková s analýzou slávneho Tatarkovho „parížskeho“ románu Prútené kreslá. Konferenciu uzatváral okrúhly stôl (Bátorová, Galmiche, Chmurski) a viedla, (preklad úvodnej prednášky aj simultánny preklad) riaditeľka inštitútu pani Diana Lémay.