Pedagogická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Konferencie, prednášky, semináre

Jazykové a kultúrne kontexty kresťanskej tradície: slovensko-slovanské a slovensko-európske vzťahy a paralely

Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia Jazykové a kultúrne kontexty kresťanskej tradície: slovensko-slovanské a slovensko-európske vzťahy a paralely sa realizuje v rámci Roka kresťanskej kultúry v zmiešanom formáte (prezenčne a online) v štyroch tematických okruhoch:


I. Cyrilometodský preklad Biblie a jeho kultúrne dedičstvo.
II. Pramene tradičnej kultúry a ich odraz v jazyku, literatúre a dejinách spoločnosti.
III. Duchovno-kultúrna komunikácia v minulosti a v prítomnosti: medzijazykové, medziliterárne, medzikultúrne vzťahy v čase prebytku i v čase krízy.
IV. Didaktické zdroje a prostriedky rozvíjania kultúry a identity.

 

Program konferencie

Významnou súčasťou konferencie je zasadnutie Biblickej komisie pri Medzinárodnom komitéte slavistov (MKS), ktoré sa uskutoční po prvýkrát na Slovensku. Biblická komisia pri MKS sa venuje systematickému výskumu prekladania Biblie do slovanských jazykov od najstarších čias, teda od vzniku prvého slovanského Písma svätého do staroslovienčiny až po súčasné aktuálne kontexty prekladania a uplatnenia Biblie v kontexte duchovnej kultúry Slovanov a Európy. Na konferencii vystúpia medzinárodne uznávaní slavisti, slovakisti i odborníci, ktorí sa venujú hodnotovým (axiologickým) a didakticko-pedagogickým kontextom jej uplatnenia v súčasnom európskom kultúrnom a jazykovom kontexte. Na konferencii sa zúčastnia akademickí, vedeckí a vedecko-pedagogickí pracovníci z 13 krajín sveta.

Usporiadatelia medzinárodnej interdisciplinárnej vedeckej konferencie vydali zborník rozšírených anotácií príspevkov ako materiály na rokovanie v rámci jednotlivých tematických okruhov.

 

Zborník na stiahnutie

Konferenciu sprevádzajú kultúrne podujatia, ktoré zorganizoval Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave (www.bulkis.sk) z príležitosti Dňa slovanskej písomnosti pod záštitou veľvyslanca Bulharskej republiky na Slovensku. Ide o vernisáž výstavy s názvom Príbehy z hlaholských čias dňa 22.5.2024 o 19,00 v Bulharskom kultúrnom inštitúte na Jesenského 7 v Bratislave a koncert v podaní speváckeho zboru ELICI, ktorý v Zichyho paláci na Ventúrskej 9 dňa 23.5.2024 o 18,00 hod. predstaví bulharské pravoslávne cirkevné spevy.

<output>

Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia Jazykové a kultúrne kontexty kresťanskej tradície: slovensko-slovanské a slovensko-európske vzťahy a paralely sa realizuje v rámci Roka kresťanskej kultúry v zmiešanom formáte (prezenčne a online) v štyroch tematických okruhoch:


I. Cyrilometodský preklad Biblie a jeho kultúrne dedičstvo.
II. Pramene tradičnej kultúry a ich odraz v jazyku, literatúre a dejinách spoločnosti.
III. Duchovno-kultúrna komunikácia v minulosti a v prítomnosti: medzijazykové, medziliterárne, medzikultúrne vzťahy v čase prebytku i v čase krízy.
IV. Didaktické zdroje a prostriedky rozvíjania kultúry a identity.

 

Program konferencie

Významnou súčasťou konferencie je zasadnutie Biblickej komisie pri Medzinárodnom komitéte slavistov (MKS), ktoré sa uskutoční po prvýkrát na Slovensku. Biblická komisia pri MKS sa venuje systematickému výskumu prekladania Biblie do slovanských jazykov od najstarších čias, teda od vzniku prvého slovanského Písma svätého do staroslovienčiny až po súčasné aktuálne kontexty prekladania a uplatnenia Biblie v kontexte duchovnej kultúry Slovanov a Európy. Na konferencii vystúpia medzinárodne uznávaní slavisti, slovakisti i odborníci, ktorí sa venujú hodnotovým (axiologickým) a didakticko-pedagogickým kontextom jej uplatnenia v súčasnom európskom kultúrnom a jazykovom kontexte. Na konferencii sa zúčastnia akademickí, vedeckí a vedecko-pedagogickí pracovníci z 13 krajín sveta.

Usporiadatelia medzinárodnej interdisciplinárnej vedeckej konferencie vydali zborník rozšírených anotácií príspevkov ako materiály na rokovanie v rámci jednotlivých tematických okruhov.

</output>

<output>

Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia Jazykové a kultúrne kontexty kresťanskej tradície: slovensko-slovanské a slovensko-európske vzťahy a paralely sa realizuje v rámci Roka kresťanskej kultúry v zmiešanom formáte (prezenčne a online) v štyroch tematických okruhoch:


I. Cyrilometodský preklad Biblie a jeho kultúrne dedičstvo.
II. Pramene tradičnej kultúry a ich odraz v jazyku, literatúre a dejinách spoločnosti.
III. Duchovno-kultúrna komunikácia v minulosti a v prítomnosti: medzijazykové, medziliterárne, medzikultúrne vzťahy v čase prebytku i v čase krízy.
IV. Didaktické zdroje a prostriedky rozvíjania kultúry a identity.

 

Program konferencie

Významnou súčasťou konferencie je zasadnutie Biblickej komisie pri Medzinárodnom komitéte slavistov (MKS), ktoré sa uskutoční po prvýkrát na Slovensku. Biblická komisia pri MKS sa venuje systematickému výskumu prekladania Biblie do slovanských jazykov od najstarších čias, teda od vzniku prvého slovanského Písma svätého do staroslovienčiny až po súčasné aktuálne kontexty prekladania a uplatnenia Biblie v kontexte duchovnej kultúry Slovanov a Európy. Na konferencii vystúpia medzinárodne uznávaní slavisti, slovakisti i odborníci, ktorí sa venujú hodnotovým (axiologickým) a didakticko-pedagogickým kontextom jej uplatnenia v súčasnom európskom kultúrnom a jazykovom kontexte. Na konferencii sa zúčastnia akademickí, vedeckí a vedecko-pedagogickí pracovníci z 13 krajín sveta.

Usporiadatelia medzinárodnej interdisciplinárnej vedeckej konferencie vydali zborník rozšírených anotácií príspevkov ako materiály na rokovanie v rámci jednotlivých tematických okruhov.

 

Zborník na stiahnutie

Konferenciu sprevádzajú kultúrne podujatia, ktoré zorganizoval Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave (www.bulkis.sk) z príležitosti Dňa slovanskej písomnosti pod záštitou veľvyslanca Bulharskej republiky na Slovensku. Ide o vernisáž výstavy s názvom Príbehy z hlaholských čias dňa 22.5.2024 o 19,00 v Bulharskom kultúrnom inštitúte na Jesenského 7 v Bratislave a koncert v podaní speváckeho zboru ELICI, ktorý v Zichyho paláci na Ventúrskej 9 dňa 23.5.2024 o 18,00 hod. predstaví bulharské pravoslávne cirkevné spevy.

</output>

<output>

Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia Jazykové a kultúrne kontexty kresťanskej tradície: slovensko-slovanské a slovensko-európske vzťahy a paralely sa realizuje v rámci Roka kresťanskej kultúry v zmiešanom formáte (prezenčne a online) v štyroch tematických okruhoch:


I. Cyrilometodský preklad Biblie a jeho kultúrne dedičstvo.
II. Pramene tradičnej kultúry a ich odraz v jazyku, literatúre a dejinách spoločnosti.
III. Duchovno-kultúrna komunikácia v minulosti a v prítomnosti: medzijazykové, medziliterárne, medzikultúrne vzťahy v čase prebytku i v čase krízy.
IV. Didaktické zdroje a prostriedky rozvíjania kultúry a identity.

 

Program konferencie

Významnou súčasťou konferencie je zasadnutie Biblickej komisie pri Medzinárodnom komitéte slavistov (MKS), ktoré sa uskutoční po prvýkrát na Slovensku. Biblická komisia pri MKS sa venuje systematickému výskumu prekladania Biblie do slovanských jazykov od najstarších čias, teda od vzniku prvého slovanského Písma svätého do staroslovienčiny až po súčasné aktuálne kontexty prekladania a uplatnenia Biblie v kontexte duchovnej kultúry Slovanov a Európy. Na konferencii vystúpia medzinárodne uznávaní slavisti, slovakisti i odborníci, ktorí sa venujú hodnotovým (axiologickým) a didakticko-pedagogickým kontextom jej uplatnenia v súčasnom európskom kultúrnom a jazykovom kontexte. Na konferencii sa zúčastnia akademickí, vedeckí a vedecko-pedagogickí pracovníci z 13 krajín sveta.

Usporiadatelia medzinárodnej interdisciplinárnej vedeckej konferencie vydali zborník rozšírených anotácií príspevkov ako materiály na rokovanie v rámci jednotlivých tematických okruhov.

 

Zborník na stiahnutie

Konferenciu sprevádzajú kultúrne podujatia, ktoré zorganizoval Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave (www.bulkis.sk) z príležitosti Dňa slovanskej písomnosti pod záštitou veľvyslanca Bulharskej republiky na Slovensku. Ide o vernisáž výstavy s názvom Príbehy z hlaholských čias dňa 22.5.2024 o 19,00 v Bulharskom kultúrnom inštitúte na Jesenského 7 v Bratislave a koncert v podaní speváckeho zboru ELICI, ktorý v Zichyho paláci na Ventúrskej 9 dňa 23.5.2024 o 18,00 hod. predstaví bulharské pravoslávne cirkevné spevy.

</output>

Milan Adamčiak – experimentálna poézia – slovenská literatúra

 

 MILAN ADAMČIAK – EXPERIMENTÁLNA POÉZIA – SLOVENSKÁ LITERATÚRA

 Uskutoční sa 9. decembra 2020 (streda) od 09:00 hod

 

 PROGRAM:

 

1. Dejiny a súčasnosť

9:00 Peter ZAJAC (Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave):

Experimentálna poézia Milana Adamčiaka a zadržiavané zmeny vzťahu medzi reprezentatívnou kultúrou a kultúrou prezencie v slovenskej poézii druhej polovice dvadsiateho storočia

9:20 Ján KRALOVIČ (Katedra teórie a dejín umenia, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave):

Spolu sami (Spolupráca Adamčiak – Cyprich)

9:40 Jozef CSERES – Viktor PANTŮČEK (Ústav hudební vědy, Filozofická fakulta Masarykovej univerzity v Brne): HľadaJ mA. MA

10:00 diskusia

 2. Komparácie

10:10 Daniel GRÚŇ (Katedra teórie a dejín umenia, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave):

Aktivovaný divák/čitateľ/poslucháč. Milan Adamčiak, Vlado Martek, Katalin Ladik

10:30 Lucia GREGOROVÁ STACH (Slovenská národná galéria v Bratislave):

Performatívny  potenciál experimentálnej poézie Milana Adamčiaka v kontexte tvorby vybraných autorov/autoriek východoeurópskeho konceptuálneho umenia jeho generácie

10:50 diskusia

 3. Sondy

11:00 Július FUJAK (Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre): Intermediálna akosť verbálnej zložky Adamčiakových grafických partitúr

11:20 Ivana HOSTOVÁ (Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave): Adamčiak a gramatika

11:40 Jaroslav ŠRANK (Katedra slovenského jazyka a literatúry, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave): Načo je experimentálnej poézii téma?

12:00 diskusia

4. Kontexty

12:10 Marína ŠIMÁKOVÁ SPEVÁKOVÁ (Oddelenie slovakistiky, Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade):

Prejavy experimentu v slovenskej poézii a kontext juhoslovanskej neoavantgardy

12:30 Mária HALAŠKOVÁ (Katedra slovenského jazyka a literatúry, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave):

Prítomnosť a podoby básnického experimentu v slovenskej literatúre pre deti

12:50 záverečná diskusia

 

Dĺžka jednotlivých vystúpení 20 minút.

Seminár sa koná ako súčasť grantu VEGA č. 1/0434/20 Experimentálna poézia Milana Adamčiaka v kontexte slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia.

Seminár sa uskutoční online v systéme MSTeams, link pre záujemcov o divácku, poslucháčsku a diskusnú účasť bude zverejnený na tomto mieste 2. decembra 2020.

Literárna, ilustračná a dramatická tvorba pre deti a mládež v roku 2018

 

                       

Podoby mesta v slovenskej poézii 20. storočia

J. Briškár, J. Šrank, a Z.Rédey
J. Briškár, J. Šrank, a Z.Rédey
doc. Mgr. et Mgr. Ján Gavura, PhD.
doc. Mgr. et Mgr. Ján Gavura, PhD.
F. Matejov, I. Hochel, I. Hostová a M. Habaj
F. Matejov, I. Hochel, I. Hostová a M. Habaj
Mgr. Veronika Rácová, PhD.
Mgr. Veronika Rácová, PhD.
doc. PhDr. Zoltán Rédey, PhD.
doc. PhDr. Zoltán Rédey, PhD.
Mgr. Jaroslava Šaková
Mgr. Jaroslava Šaková
O. Sliacky, I. Hostová, I. Hochel, V. Rácová, F. Matejov
O. Sliacky, I. Hostová, I. Hochel, V. Rácová, F. Matejov
doc. PhDr. Igor Hochel, PhD.
doc. PhDr. Igor Hochel, PhD.

6. októbra 2017 sa na pôde Katedry slovenského jazyka a literatúry (Pedagogickej fakulty UK v Bratislave) uskutočnil vedecký seminár pod názvom Podoby mesta v slovenskej poézii 20. storočia, ktorý sa konal ako súčasť grantu VEGA 1/0758/16 Bratislavské motívy v slovenskej poézii druhej polovice 20. storočia.

Prvý príspevok pod názvom Vzťah k mestu ako problém v slovenskej lyrike 20. storočia predniesol J. Briškár (Inštitút slovakistiky a mediálnych štúdií FF Prešovskej univerzity v Prešove), ktorého filozoficky ladený výklad smeroval k vymedzeniu antagonistických konceptov prírody a mesta, a to v zmysle ich odlišného ustrojenia k verbalizovanému jazykovému prejavu.

Konkrétnejšej analýze motívu mesta bol venovaný referát M. Habaja (Ústav slovenskej literatúry SAV) s názvom Obraz mesta v slovenskej poézii dvadsiatych rokov 20. storočia. Jadro príspevku bolo upriamené na mestské obrazy v poézii ľavicovo orientovaných autorov sústredených okolo skupiny DAV a na ich protikladné významové ladenie vo vzťahu k  vitalistickej tvorbe J. Smreka.

J. Šaková (Ústav slovenskej literatúry SAV) sa predstavila referátom Téma mesta v tvorbe M. M. Dedinského v kontexte slovenského nadrealizmu, v ktorom poukázala na širokospektrálnosť pohľadov v tematike urbánneho priestoru jednak v tvorbe M. M. Dedinského, ako aj v lyrike iných nadrealistov.

J. Šrank (Katedra slovenského jazyka a literatúry PdF UK) hovoril o Podobách mesta v poézii socialistického realizmu, pričom sa orientoval predovšetkým na budovateľskú symboliku Bratislavy.

J. Gavura (Inštitút slovakistiky a mediálnych štúdií FF Prešovskej univerzity v Prešove) vo svojom referáte Od motívu k metóde – koncept mesta v poézii prvej polovice medzivojnového obdobia upozornil na pomerne stereotypné nazeranie na mesto v poézii predprevratového obdobia a na jeho postupné začleňovanie do tvorby cez estetické a sociálne kontrasty.

I. Hochel (Katedra slovenskej literatúry FF UKF v Nitre) vystúpil s príspevkom Zakliate mesto Jána Stacha, v ktorom cez detailnú analýzu vybranej básne poukázal na kontamináciu Stachovej konkretistickej poetiky a estetiky socialistického realizmu.

V. Rácová (Katedra slovenskej literatúry FF UKF v Nitre) sa predstavila s referátom Inscenované mestá. Konštruktéri a individualisti (Reisel, Žáry, Kováč, Šimonovič), pričom cez vybrané poémy zdokladovala „pocitovosť“ diel orientovaných na minulosť a angažovanosť tvorby zameranej na prítomnosť.

V príspevku Múza oblieha Tróju Š. Žáryho – po polstoročí označil F. Matejov (Ústav slovenskej literatúry SAV)  kompozíciu básne za tematicko-textový viachlas surrealistickej povahy, ktorý reprezentuje nielen „dobývanie“ Bratislavy avantgardnou múzou, ale je i dokladom návratu nadrealistov k sebe samým.

V referáte Novoslovci a novoslovkyne v meste. K atribútom urbánneho priestoru vo veršoch začínajúcich autorov a autoriek v Novom slove (1972 – 1983) sa I. Hostová (Inštitút slovakistiky a mediálnych štúdií FF Prešovskej univerzity v Prešove) zamerala na tvorbu mladých autorov, ktorí v 70. a 80. rokoch 20. storočia vstupovali do oficiálnej poézie, a na analýzu čiastkových urbánnych motívov najmä vo väzbe na reprezentácie veľkomesta (Moskva, New York, Paríž).

Na záver vedeckého seminára predniesol príspevok Dve polohy urbánnej civilnosti v lyrike – podoby mesta v poézii Š. Strážaya a I. Štrpku Z. Rédey (Ústav literatúry a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre), ktorý cez analýzu konkrétnych básnických textov poukázal na odlišnosť medzi obrazmi mestského ruchu v predmetných dielach.

Mnohotvárny i diskusne podnetný charakter vedeckého seminára odostrel známe, ale aj dosiaľ vedecky neprebádané podoby a variácie motívu mesta ako jedného z nastupujúcich fenoménov v rámci slovenskej poézie 20. storočia. Z podujatia vyjde aj zborník, v ktorom budú sústredné všetky prihlásené príspevky.

 

Bc. Anna Bukovinová

Literárna, ilustračná a dramatická tvorba pre deti a mládež v roku 2016

prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc., Mgr. Eva Faithová, PhD.
prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc., Mgr. Eva Faithová, PhD.
prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc.
prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc.
doc. PhDr. Milena Šubrtová, Ph.D.
doc. PhDr. Milena Šubrtová, Ph.D.
Mgr. Adela Mitrová, PhD.
Mgr. Adela Mitrová, PhD.
Mgr. Iveta Gal Drzewiecka, PhD.
Mgr. Iveta Gal Drzewiecka, PhD.
prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc.
prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc.

Dňa 26. apríla 2017 sa na pôde Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského konala konferencia Literárna, ilustračná a dramatická tvorba pre deti a mládež v roku 2016. Podujatie organizovala Katedra slovenského jazyka a literatúry PdF UK, Slovenská sekcia IBBY a BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti. Po úvodnom slove Mgr. Evy Faithovej, PhD., ktorým privítala účastníkov konferencie, predniesla svoj príspevok prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc., z Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Hodnotila v ňom pôvodnú slovenskú literatúru pre deti a mládež v roku 2016, pričom medzi progresívne literárne počiny zaradila autorské rozprávky D. Pastirčáka Rozprávka o lietajúcej Alžbetke a M. Vadasa Útek, spoločenskú prózu pre deti P. Karpinského Adela, ani to neskúšaj!, v rámci literatúry faktu knihu O. Sliackeho Pavel Dobšinský. Život s rozprávkou. Literárnokritický pohľad na českú literatúru pre deti a mládež vydanú v roku 2016 prezentovala na konferencii doc. PhDr. Milena Šubrtová, Ph.D., z Pedagogickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Vo svojom príspevku poukázala na to, že charakter českej literárnej tvorby pre deti určujú knihy, ktoré sa snažia aktivizovať čitateľa a encyklopedickosť spájajú s príbehovosťou, ako aj príbehy s filozofickým presahom, ktoré zachytávajú citlivé témy. Prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., na konferencii predniesol príspevok zameraný na analýzu jazyka a štýlu prózy D. Hlavatej Našej mame hrabe!, ktorú z jazykovej a štylistickej stránky pokladá za originálne obohatenie našej súčasnej slovesnej tvorby pre deti a mládež. Pôvodnú divadelnú tvorbu pre deti a mládež v roku 2016 na konferencii kriticky hodnotila Mgr. art. Lenka Dzadíková, ArtD., pričom poukázala na dva špecifické javy: väčšie množstvo inscenácií určených mládeži a zvýšený záujem o inscenovanie Malého princa Antoina de Saint-Exupéryho. Mgr. Adela Mitrová, PhD., z Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove kriticky reflektovala pôvodnú mediálnu tvorbu pre deti a mládež. Vo svojom príspevku konštatovala, že Slovenský rozhlas ponúkol deťom jednak štandardne overenú klasiku, ale i diela, ktoré majú potenciál osloviť mladého adresáta svojou aktuálnou témou aj invenčnou zvukovou realizáciou. Pôvodnú ilustrátorskú tvorbu pre deti a mládež na konferencii hodnotila Mgr. Iveta Gal Drzewiecka, PhD., z Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Vo svojom príspevku kriticky reagovala na gýčovitosť a triviálne výtvarné riešenia v knihách pre najmenších, ale vyzdvihla aj originalitu, koncepčne a remeselne precízne spracovanie ilustrácií v knihách Svetozár (il. A. Raticová), Chlapec s očami ako hviezdy (il. M. Matlovičová), Útek (il. D. Olejníková), O lietajúcej Alžbetke (il. V. Klímová). V poslednom konferenčnom príspevku prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc., hodnotil literárnovednú reflexiu literatúry pre deti a mládež v roku 2016. Vo svojom príspevku vyzdvihol predovšetkým odborný výskum detskej literatúry spojený s výstupmi z grantového projektu agentúry VEGA Svetová literatúra pre deti a mládež v slovenskom preklade po roku 1960.

Henrich Bartek v slovenskej jazykovede a kultúre

doc. Mgr. Jaromír Krško, PhD.
doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD.
prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc.


PaedDr. Renáta Hlavatá, PhD.
prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., Mgr. Jana Žumarová, Mgr. Eva Faithová, PhD.
prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc.
prof. PhDr. Ivor Ripka, DrSc.
prof. Jozef M. Rydlo

Medzinárodná vedecká konferencia o Henrichovi Bartkovi

 

Pri príležitosti dvoch okrúhlych výročí univerzitného profesora Dr. Henricha Bartka, významného slovenského jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny, spoluzakladateľa a dlhoročného redaktora prvého a dodnes vydávaného jazykovedného časopisu Slovenská reč, člena Slovenského ústavu, neúnavného popularizátora poznatkov o spisovanej slovenčine i známeho publicistu, sa dňa 22. marca 2017 uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia, ktorú organizovala Katedra slovenského jazyka a literatúry Ústavu filologických štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci so Slovenským ústavom v Ríme, s Úniou slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska a s občianskym združením Libri Historiae.

Široký diapazón Bartkových jazykovedných, kultúrnych i popularizačných aktivít sa referujúci pokúsili obsiahnuť v rámci tematických blokov venovaných jazykovednej a kultúrnej situácii na Slovensku v 30. rokoch 20. storočia, Bartkovmu vedeckému a kodifikačnému dielu v 30. a 40. rokoch, ako aj jeho vedeckej a organizačnej činnosti v exile. Henrich Bartek je komplementárnou osobnosťou slovenskej jazykovedy, jeho vedecké dielo i jazykovýchovná práca vyplynuli z hlbokého poznania i presvedčenia o potrebnosti takejto práce. Usiloval sa o stabilizáciu rozkolísaného úzu, za potrebné považoval aj zainteresovanie širokej verejnosti, preto sa usiloval o vytvorenie odborného časopisu, ktorý by sa podieľal na jazykovej výchove i na odstraňovaní závažných nedostatkov z verejnej jazykovej praxe.

Zámerom uvedenej konferencie bolo hodnotiť Bartkovo dielo bez vžitého ideologického či politického nánosu, smerovať k jadru veci, rozšíriť pohľad na traktovanú problematiku a súčasne poukázať na opodstatnenosť Bartkovej aktivity v prospech spisovnej slovenčiny a jej kultúry v prelomovom období jej vývinu v 30. rokoch 20. storočia.

 

Eva Faithová, PdF UK

Literárna, ilustračná a dramatická tvorba pre deti a mládež v roku 2015

prof. PhDr. Svatava Urbanová, CSc., Ostravská univerzita v Ostrave
prof. PhDr. Svatava Urbanová, CSc., Ostravská univerzita v Ostrave

Katedra slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UK je už dlhoročne etablovaným centrom výskumu literatúry pre deti a mládež, čo dokazuje nielen úctyhodný počet publikácií z tejto oblasti, kontinuitne rozvíjané vedecké projekty a ich prepájanie s pedagogickou praxou, ale aj tradičné vedecké konferencie, na ktorých poprední odborníci hodnotia najaktuálnejšiu literárnu, ilustračnú a dramatickú tvorbu. Vedúcou osobnosťou takto zameraného výskumu je prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc., ktorý pôsobí nielen ako neúnavný vedec a koordinátor výskumného kolektívu pracovníkov Ústavu filologických štúdií PdF UK, ale aj ako celonárodne uznávaná autorita a „spojka“ medzi podobne orientovanými pracoviskami na Slovensku a v zahraničí a medzi kultúrnymi a osvetovými inštitúciami venujúcimi sa detskej a mládežníckej kultúre, nehovoriac o jeho dlhoročnom vedúcom pôsobení v redakcii časopisov Slniečko a Bibiana. Z jeho iniciatívy sa dňa 20. apríla 2016 na PdF UK konal už 16. ročník vedeckej konferencie s názvom Literárna, ilustračná a dramatická tvorba pre deti a mládež, tohto roku zameranej na zhodnotenie najnovšieho diania v tejto oblasti umeleckej tvorby za rok 2015. S príspevkami vystúpili: prof. Urbanová z Ostravskej univerzity v Ostrave; prof. Stanislavová, Dr.  Mitrová a Dr. Drzewiecka z Prešovskej univerzity v Prešove; Dr. Dzadíková z Divadelného ústavu Bratislava a prof. Kačala z domáceho pracoviska.

Ako poslucháči prijali pozvanie významní slovenskí autori detskej literatúry, vydavatelia a vedci, ako aj zástupkyňa Ministerstva kultúry SR Dr. Ďurišinová, riaditeľ Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, Ing. Tvrdoň a prezidentka slovenskej sekcie IBBY Dr. Vrablová, poslední dvaja ako zástupcovia spoluorganizujúcich inštitúcií podujatia.

Slávnostným momentom podujatia bolo odovzdávanie Plakety Ľudmily Podjavorinskej prof. PhDr. Svatave Urbanovej, CSc., ktorú ocenená vedkyňa prijala z rúk prof. Sliackeho.

 

Mgr. Renáta Bojničanová, PhD., PdF UK

 

Rok Ľudovíta Štúra (2015)

Pri príležitosti 200. výročia narodenia významného slovenského dejateľa Ľudovíta Štúra bol uznesením vlády Slovenskej republiky rok 2015 vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra. S podporou Ministerstva kultúry SR sa od januára do decembra konali rozličné podujatia a do mnohých z nich sa aktívne zapájali aj pracovníci Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Zavŕšenie ich celoročných aktivít predstavoval vedecký seminár o Ľudovítovi Štúrovi, ktorý sa z podnetu Katedry slovenského jazyka a literatúry, integrálnej súčasti Ústavu filologických štúdií PdF UK, konal dňa 23. novembra 2015 na pôde tejto fakulty. Seminár bol určený hlavne študentom, ktorí do posledného miesta zaplnili miesta priestrannej prednáškovej auly. V priebehu novembrového dopoludnia si vypočuli troch vysokoškolských pedagógov, ktorí predstavili svoje reflexie diela a prínosu Ľudovíta Štúra z troch rozličných uhlov pohľadu. Literárna vedkyňa prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., oslovila publikum s úvahou Štúr a my, v ktorej hovorila o význame odkazu Ľudovíta Štúra pre súčasnú generáciu; literárny historik prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc., si zvolil tému úzko spätú s pedagogickým pôsobením Ľudovíta Štúra s názvom Škola Štúrova a významný slovenský lingvista prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., hovoril o jazykovednom diele Ľudovíta Štúra, a to v prednáške s názvom Ľudovít Štúr ako jazykovedec. Celé podujatie uviedla a moderovala vedúca Katedry slovenského jazyka a literatúry a prodekanka pre zahraničné vzťahy Mgr. Eva Faithová, PhD. Veríme, že aj uvedený seminár prispel k dôstojnému zavŕšeniu Roka Ľudovíta Štúra.

 

Renáta Bojničanová

Román ako žánrová pankategória vo svetovej literatúre: prečo? (2015)

zľava: Dr. Renáta Bojničanová, Mgr. Tamara Heribanová, Jozef Heriban, prof. Mária Bátorová, Dr. Jaroslav Kovář, prof. Ludwig Richter, Dr. Eva Faithová, prof. Ivo Pospíšil, prof. Ondrej Sliacky
zľava: Dr. Renáta Bojničanová, Mgr. Tamara Heribanová, Jozef Heriban, prof. Mária Bátorová, Dr. Jaroslav Kovář, prof. Ludwig Richter, Dr. Eva Faithová, prof. Ivo Pospíšil, prof. Ondrej Sliacky

Dňa 11. 11. 2015 sa v Kabinete Dionýza Ďurišina – vo výskumnom  pracovisku pri Ústave filologických štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave – konala v poradí tretia medzinárodná konferencia zameraná na komparatívny literárnovedný výskum, s názvom Román ako žánrová pankategória vo svetovej literatúre: prečo?

Po úvodnom otváracom prejave riaditeľky Ústavu filologických štúdií prof. PhDr. Márie Vajičkovej, CSc., sa konala prezentácia dvoch zborníkov novozaloženej edície Komparatistické štúdie, ktorá vznikla z iniciatívy prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. (Premeny poetiky novely 20. storočia v európskom kontexte Esej ako žáner. Reflexívna plocha udalostí 20. storočia). Konferencia bola príležitosťou na podnetné stretnutie domácich a zahraničných literárnych vedcov, slavistov, slovakistov, romanistov a germanistov, ktorých výskum sa orientuje na porovnávaciu literatúru. Okrem domácich vedcov (prof. Mária Bátorová, Dr. Renáta Bojničanová, Dr. Eva Faithová, Mgr. Tamara Heribanová) sa jej zúčastnili zahraniční účastníci z Českej republiky (prof. Ivo Pospíšil, Dr. Jaroslav Kovář), Nemecka (prof. Monika Schmitz-Emans, prof. Ludwig Richter) a Rumunska (Dr. Muguraș Maria Petrescu). Vedeckú časť podujatia doplnil umelecký program vo forme prezentácie tvorby súčasných slovenských románopiscov. So svojou tvorbou sa predstavili spisovateľka Mária Bátorová, úspešná mladá prozaička a autorka detských kníh Tamara Heribanová a pozvanie prijal a svojím umelecky príťažlivým výkonom pri čítaní vlastnej tvorby prítomných zaujal slovenský spisovateľ a scenárista Jozef Heriban.

 

Renáta Bojničanová

Literárna, ilustračná a dramatická tvorba pre deti a mládež v roku 2014 (2015)

22. apríla 2015 sa na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave konal vedecký seminár zameraný na hodnotenie súčasnej literárnej, ilustračnej a dramatickej tvorby pre deti a mládež. Podujatie organizovala Katedra slovenského jazyka a literatúry Ústavu filologických štúdií PdF UK v spolupráci s Bibianou, medzinárodným domom umenia pre deti. Odborným garantom podujatia bol prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc., jeden z popredných slovenských literárnych vedcov zaoberajúcich sa výskumom literatúry pre deti a mládež. Organizovanie hodnotiaceho seminára detskej literatúry má na Katedre slovenského jazyka a literatúry PdF UK už dlhoročnú tradíciu a stretávajú sa na ňom odborníci z viacerých vedeckých a vysokoškolských pracovísk, ako aj súčasní slovenskí spisovatelia a ilustrátori literatúry pre deti a mládež.

Po úvodnom privítaní prof. PhDr. Márie Vajičkovej, CSc., riaditeľky Ústavu filologických štúdií PdF UK, a Mgr. Timotey Vráblovej, CSc., prezidentky Slovenskej sekcie IBBY, predniesla hodnotiaci referát o pôvodnej literárnej tvorbe pre deti a mládež v roku 2014 prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc., z Prešovskej univerzity v Prešove. Pozitívne hodnotila predovšetkým literárne reflektovanie autentického jazyka dieťaťa a tematizovanie nesentimentálnych citových vzťahov v spoločenských prózach autoriek, ktoré sa v kontexte slovenskej detskej literatúry etablovali už v predchádzajúcich desaťročiach (Jana Bodnárová: Dita, 30 mušiek svetlušiek a iné príbehy, Toňa Revajová: Tvoja Johanka), ale ocenila aj tvorbu najmladšej generácie: vyzdvihla nespochybniteľný rozprávačský i pozorovací talent Kamily Šebestovej v románe Generácia MY, ako aj schopnosť Denisy Dobrovodovej modelovať postavy i dramatické dejové momenty v románe Rodinu si nevyberieš. Jedným z najlepších rozprávkových príbehov roka 2014 je podľa Z. Stanislavovej próza Andrey Gregušovej Marína a povaľači. Pozitívne v tomto žánrovom kontexte hodnotila aj rozprávkový príbeh Daniela Heviera Svet zachránia rozprávky s problematikou xenofóbie, ako aj Pastirčákov mýtus o (s)tvorení O kresbe, čo ožila. Za jednu z najkrajších kníh roka 2014 označuje Z. Stanislavová knihu Orfeus a Eurydika, ktorú tvoria prerozprávania starovekých gréckych mýtov v podaní Beáty Panákovej.

Súčasťou hodnotiaceho seminára bol aj príspevok prof. O. Sliackeho o literárnovednej reflexii literatúry pre deti a mládež v roku 2014. O. Sliacky v úvode svojho referátu konštatoval, že odborných prác, ktoré vznikli v roku 2014, nie je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím veľa, no z hľadiska významu je však dôležité, že každá z nich svojím zameraním zmnožuje doterajší výskumný repertoár odbornej reflexie literatúry pre deti a mládež. Podrobnejšie sa venoval predovšetkým hodnoteniu monografie Žánrové, poetologické a axiologické aspekty prekladov zo svetovej literatúry pre deti a mládež do slovenčiny II. – Kontext 70. rokov 20. storočia, ktorú zaraďuje k  najambicióznejším výskumným programom modernej reflexie slovenskej detskej literatúry. Za originálny tvorivý čin považuje aj publikáciu Encyklopédia jazyka pre deti. V súvislosti s ňou kriticky hodnotil niektoré pravidlá spojené s knižnými výstupmi grantových agentúr, ktoré limitujú ich dostupnosť v rámci širšej odbornej pedagogickej verejnosti, ale i verejných a školských knižníc na celom Slovensku. O. Sliacky ďalej informoval aj o projekte Dejiny slovenskej literárnovednej reflexie pre deti a mládež, na ktorom participovali predovšetkým členovia Ústavu filologických štúdií PdF UK. Jeho hlavným knižným výstupom bola prvá monografická literárnohistorická syntéza odborného výskumu slovenskej detskej literatúry. V ďalšej časti referátu vysoko ocenil predovšetkým jazykovedné interpretácie v knihe Jazyk majstrov prof. PhDr. Jána Kačalu, DrSc., výskumného pracovníka Ústavu filologických štúdií PdF UK.

Prof. Kačala bol aj jedným z účastníkov hodnotiaceho seminára, na ktorom predniesol príspevok zameraný na analýzu jazyka a štýlu románovej generačnej výpovede Kamily Šebestovej Generácia MY. Konštatoval v ňom, že mladá autorka preukázala nevšedné umelecké nadanie, pozorovateľský talent, zmysel pre nájdenie skutočných životných hodnôt, ako aj schopnosť primerane umelecky stvárniť náročnú románovú tému jazykovo, štylisticky aj kompozične.

Súčasťou vedeckého seminára boli aj referáty, v ktorých bola hodnotená pôvodná dramatická a ilustračná tvorba pre deti a mládež za rok 2014. Mgr. Adela Mitrová, PhD., kriticky reflektovala pôvodnú tvorbu pre deti a mládež, ktorá vznikla v RTVS. Vo svojom referáte sa zamerala na hodnotenie pôvodného televízneho seriálu Superhrdinovia a filmovej rozprávky Láska na vlásku, ktorá vznikla v koprodukcii s ČT. V Slovenskom rozhlase pozitívne hodnotila predovšetkým dramaturgiu (Z. Grečnárová a B. Panáková) a žánrové spektrum pôvodných rozhlasových hier pre deti. Pôvodnú divadelnú tvorbu pre deti a mládež kriticky hodnotila Mgr. art. Lenka Dzadíková, ArtD. V závere svojho príspevku zdôraznila, že každoročne vzniknú takmer dve desiatky nových dramatických textov určených deťom, no drvivá väčšina z nich slúži jednorazovo konkrétnemu inscenačnému tímu. V činoherných divadlách podľa nej dominovali nižšie nároky ako na tvorbu pre dospelých a v bábkových divadlách panuje kvalitatívny status quo. Príspevok Mgr. Ivety Gal Drzewieckej, PhD., v ktorom hodnotila pôvodnú ilustrátorskú tvorbu pre deti a mládež, bol posledným referátom hodnotiaceho semináru. Autorka v ňom upozornila na to, že napriek rozmanitosti domácej ilustrátorskej tvorby vody slovenskej ilustrácie sú až príliš pokojné a stabilné, odvaha púšťať sa do ilustračne a dizajnovo osobitejších, no ekonomicky neistých projektov vydavateľstvám stále chýba. Väčšina autorov etablovaných na domácej ilustrátorskej scéne sa podľa nej pridŕža svojich vlastných zabehnutých metód tvorby a autorská báza slovenských ilustrátorov v súčinnosti s vydavateľstvami tvorí relatívne malý a  uzavretý systém.

Názory, ktoré odzneli na hodnotiacom seminári pôvodnej literárnej, ilustračnej a dramatickej tvorby za rok 2014, boli v mnohom podnetné predovšetkým v súvislosti s hodnotovou identifikáciou súčasnej detskej literatúry na Slovensku. Na podujatí sa vytvoril aj priestor na diskusiu a rozvoj spolupráce medzi predstaviteľmi literárnej vedy, spisovateľmi, ilustrátormi, zástupcami vydavateľstiev, kultúrnych organizácií a inštitúcií. Seminár sa aj tohto roku tešil veľkej pozornosti vysokoškolských študentov, prevažne budúcich učiteľov slovenského jazyka a literatúry, ktorí tak mali možnosť oboznámiť sa so súčasnou slovenskou literárnou tvorbou pre deti a mládež a zorientovať sa v jej hodnotovom kontexte. 

Miloš Ondráš

Literárna, ilustračná a dramatická tvorba pre deti a mládež v roku 2013 (2014)

BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti, Slovenská sekcia IBBY a KSJaL PdF UK v Bratislave usporiadali 30. apríla 2014 v priestore KSJaL celoslovenský vedecký seminár o aktuálnom stave literárnej, ilustračnej a dramatickej tvorbe pre deti a mládež v roku 2013. Odborným garantom podujatia, ktoré sa za prítomnosti odborníkov na literatúru pre deti a mládež, ilustrátorov, spisovateľov, knihovníkov a študentov uskutočňuje už vyše desať rokov, bol – tak ako aj v predchádzajúcich rokoch - prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc. Po úvodnom príhovore vedúcej katedry Mgr. Evy Faithovej, PhD., v ktorom ocenila fakt, že bratislavský vedecký seminár je jediné odborné fórum na Slovensku, na ktorom sa hodnotí úroveň literárnej, dramatickej i ilustračnej tvorby pre deti a mládež, referát o prozaickej tvorbe predniesla prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc. z Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Pozitívne ocenila fakt, že napriek celkovej priemernej úrovni sa v každom žánri objavili reprezentatívne tituly. Z vydavateľského hľadiska ocenila bratislavské vydavateľstvo Trio Publishing pre koncepčné vyhľadávanie príťažlivých titulov, ktoré každoročne patria k najhodnotnejším knihám pre deti. O mediálnej dramatickej tvorbe, predovšetkým rozhlasovej, referovala Mgr. Adela Mitrová, PhD. Rok 2013 sa niesol v znamení rozhlasových adaptácií ľudových rozprávok. Slovenská televízia pokračovala v trende minimalizmu predchádzajúcich rokov. Z jej tvorba-netvorby oceňuje animovaný seriál Mimi a Líza. Ilustračnú tvorbu s dôrazom na iniciatívy mladých autorov predstavila Mgr. Iveta Gal Drzewiecka, PhD. z Prešovskej pedagogickej fakulty PU, pričom sa pokúsila identifikovať súčasné ilustračné trendy. Súčasťou seminára bol i referát prof. PhDr. Jána Kačalu, DrSc., o jazykovej podobe najnovších kníh zo života súčasného dieťaťa spisovateľky Tone Revajovej. Tento referát signalizoval potrebu zaradiť do budúcich hodnotení pravidelnú jazykovú interpretáciu tvorby pre deti a mládež. V záverečnom referáte prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc. z Pedagogickej fakulty UK vyhodnotil úroveň aktuálnej vedeckej reflexie pre deti a mládež. Seminár bol a je výnimočný tým, že nie je záležitosťou niekoľkých špecializovaných odborníkov, ale stretáva sa s enormným záujmom poslucháčov slovenského jazyka a literatúry. Expresívne povedané, i tentoraz sa do veľkej seminárnej miestnosti na KSJaL nevmestila už ani noha!

Ondrej Sliacky

Premeny poetiky novely 20. storočia v krajinách strednej Európy/Európy vôbec (2013)

fotka krst: zľava: prof. Vajičková, prof. Bátorová, prof. Kačala, prof. Sliacky
fotka krst: zľava: prof. Vajičková, prof. Bátorová, prof. Kačala, prof. Sliacky

Dňa 20. novembra 2013 sa uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia Premeny poetiky novely 20. storočia v krajinách strednej Európy/Európy vôbec (výstup z grantu Kega), ktorú usporiadal Kabinet Dionýza Ďurišina pri Ústave filologických štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pod gesciou prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. Kabinet Dionýza Ďurišina, ktorý nesie meno medzinárodne uznávanej osobnosti slovenskej porovnávacej vedy, je výskumné pracovisko založené v roku 2012 so zámerom etablovať komparatívne štúdium literatúry v interdisciplinárnom poňatí, teda aj s ohľadom na jej jazykové a všeobecné kulturologické a umenovedné hodnoty.

Účastníkov konferencie privítala dekanka fakulty prof. PaedDr. Alica Vančová, CSc., a riaditeľka ÚFŠ prof. PhDr. Mária Vajičková, CSc., ktoré zdôraznili dôležitosť tohto typu výskumu a tým naznačili novú etapu vo vývoji literárnovedného výskumu v rámci fakultnej slovakistiky. V úvode podujatia bola oficiálne do vedeckého sveta uvedená publikácia z prvej v sérii medzinárodných konferencií zameraných na komparatívne štúdium literatúry Slovenská literatúra – špecifiká a kontexty, ktorá je zároveň prvým dielom novozaloženej edície Komparatistických štúdií. Krstní rodičia publikácie prof. PhDr. Mária Vajičková, CSc., prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., a prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc., symbolicky krstili publikáciu písmenami s vysvetlením, že bez písmen sú nahé všetky národy (alúzia na Proglas) a opätovne ocenili najmä jej multidisciplinárny charakter.

Zámerom uvedenej konferencie bolo poukázať na premeny poetiky novely v európskych literatúrach 20. storočia, predovšetkým  na problematiku vývinového rytmu tohto epického žánru, na komparáciu novelovej tvorby literárnych generácií, skupín alebo autorov, opierajúc sa o ich konkrétne texty. Na opodstatnenosť komparatívneho aspektu upozornila prof. M. Schmitz-Emans v príspevku o recepcii renesančnej novely i poetiky narácie v dielach Itala Calvina. Prof. I. Pospíšil, v nadväznosti na svoj výskum v oblasti literárnovednej metodológie a terminológie, poukázal na nejednotnosť vo formálnom a obsahovom poňatí novely. Prof. M. Bátorová sa venovala kategóriám času a priestoru ako základným komponentom štruktúry umeleckého diela v Tatarkovej novele Pred zrkadlom a vo filmovom spracovaní románu F. Deghella Život tej druhej. Prof. T. Žilka reflektoval novely ako východiskové texty filmových adaptácií s dôrazom na posuny v kompozičnej i tematickej výstavbe textu. Dr. M. Malovecký priniesol pohľad na hlavné vektory vzťahu D. Ďurišina k románsky hovoriacim krajinám, ich literatúram a literárnej vede, prof. M. Žilková poukázala na osobitosti rozhlasovej novely, Dr. J. Kovář prezentoval rôzne poňatie novely v nemecky písanej literatúre od H. von Kleista po G. Grassa. Novely M. Haushoferovej Piaty rokZabijeme Stellu v kontexte jej autorskej poetiky analyzovala doc. A. Mikulášová, komparáciu novelistiky predstaviteľov viedenskej moderny A. Schnitzlera a S. Zweiga prezentovala Mgr. K. Zechelová, osobitosti noviel F. von Saara v porovnaní so súdobou rakúskou novelistikou sa venoval Dr. R. Mikuláš. Na motívy smrti, pamäti a zabúdania v novele španielskeho spisovateľa J. Llamazaresa Žltý dážď v porovnaní s novelou Východ západu od bulharského spisovateľa M. Penkova poukázala Dr. N. Bueno Gómez, na osobité postavenie Tatarkovej novely Naša brigáda v kontexte jeho tvorby z obdobia 50. a 60. rokov upozornila Dr. E. Faithová, novelistike R. Gómeza de la Sernu a jej reflexii v tvorbe I. Horvátha sa venovala Dr. R. Bojničanová.

Takto vyprofilovaná téma konferencie vytvorila priestor pre podnetný dialóg zúčastnených, niekedy aj polemický, ktorý smeroval k jadru veci a rozširoval pohľad na traktovanú problematiku. Konferencia mala iniciačný ráz; nasledujúce konferencie, ktoré sa budú usporadúvať s ročnou periodicitou, sa postupne budú sústreďovať na vybrané literárne žánre z komparatistického hľadiska.

Eva Faithová

 

 

Literárna, ilustračná a dramatická tvorba pre deti a mládež v roku 2012 (2013)

Dňa 3. apríla 2013 sa konal vedecký seminár Literárna, ilustračná a dramatická tvorba pre deti a mládež v roku 2012, ktorý organizovala Katedra slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UK v spolupráci s Bibianou, medzinárodným domom umenia pre deti, a Slovenskou sekciou IBBY. Iniciátorom a odborným gestorom uvedeného podujatia bol prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc. Seminár úspešne nadviazal na odborné semináre a konferencie zamerané na bilančné hodnotenia súčasnej slovenskej literatúry pre deti a mládež, ktoré sa v ostatných rokoch pravidelne konali na pôde Pedagogickej fakulty UK. Osobitosťou tohto podujatia bolo pripomenutie si 20. výročia vzniku revue o umení pre deti a mládež Bibiana.

 

Hodnoty súčasnej slovenskej literatúry pre deti a mládež (2012)

Dňa 18. 4. 2012 sa konala konferencia s medzinárodnou účasťou Hodnoty súčasnej slovenskej literatúry pre deti a mládež, ktorú organizoval Ústav Filologických štúdií Pedagogickej fakulty UK v spolupráci s Bibianou, medzinárodným domom umenia pre deti, a Literárnym informačným centrom. Iniciátorom a odborným gestorom konferencie bol prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc. Konferencia úspešne nadviazala na odborné semináre zamerané na bilančné hodnotenia súčasnej slovenskej literatúry pre deti a mládež, ktoré sa v ostatných rokoch pravidelne konali na pôde Pedagogickej fakulty UK. Zámerom konferencie bolo rozšíriť tradičný hodnotový prieskum súčasnej básnickej, prozaickej, dramatickej a ilustračnej tvorby pre deti a mládež o detailnejšie hodnotiace sondy v rámci niektorých žánrových, druhových či tematických kontextov, ako aj o hodnotenie stavu súčasnej literárnovednej reflexie detskej literatúry. Snahu konferencie reflektovať súčasnú literatúru pre deti a mládež v širšom kontexte dokladajú aj niektoré analýzy jazykovedného a kulturologického charakteru, ale aj literárnokritické štúdie zamerané na hodnotenie českej detskej literatúry a literatúry pre deti a mládež vojvodinských Slovákov.

Z. Stanislavová na konferencii predstavila vývin slovenskej prózy pre deti a mládež v rokoch 2007 – 2012, pričom sa zamerala najmä na žáner autorskej rozprávky a spoločenskú prózu s detským hrdinom. Literárnokritickú sondu do súčasnej slovenskej básnickej tvorby pre deti a mládež priniesla štúdia M. Klimoviča. Aktuálnymi tendenciami v pôvodnej mediálnej dráme pre deti a mládež sa zaoberala A. Mitrová. L. Dzadíková prezentovala stav súčasnej činohernej a bábkovej divadelnej tvorby pre deti. Trendom v súčasnej ilustračnej tvorbe pre deti a mládež venoval svoju pozornosť M. Tokár. M. Ferko analyzoval a hodnotil modernú slovenskú fantasy pre deti a mládež. Aktuálnymi variáciami v súčasnej autorskej rozprávke sa zaoberal P. Naščák. G. Magalová sa zamerala na rekognoskáciu žánru autorskej rozprávky s kresťansko-didaktickým charakterom. Základné tendencie v súčasnej slovenskej próze adresovanej začínajúcim čitateľom priniesla analýza T. Vráblovej. B. Hlebová prezentovala výsledky literárnovedného výskumu rómskej literatúry na Slovensku. Novodobú literárnovednú reflexiu literatúry pre deti a mládež predstavil O. Sliacky. J. Kačala podal komplexný rozbor jazyka a štýlu dvoch románov J. Šebestu. Prehľadovú štúdiu o projektoch zameraných na podporu čítania prezentovala M. Vallová. Súčasnú českú literárnu tvorbu pre deti a mládež literárnokriticky reflektovala N. Sieglová a súčasnú slovenskú vojvodinskú literatúru pre deti a mládež predstavila J. Hodoličová.

 

Slovenská literatúra - jej špecifiká a kontexty (2011)

Dňa 30. septembra 2011 sa uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia Slovenská literatúra – jej špecifiká a kontexty, ktorú usporiadala Katedra slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského pod gesciou profesorky Márie Bátorovej. Zámerom podujatia bolo poukázať na dôležitosť a aktuálnosť komparatívneho a interdisciplinárneho aspektu v zložitom procese interpretácie literárneho diela, ako aj identifikácie jeho hodnoty. Na opodstatnenosť komparatívneho aspektu upozornil I. Pospíšil v príspevku o mieste národných literatúr v areáli strednej Európy. Reláciami slovenskej literatúry a sociológie sa zaoberala Z. Kusá, spojitosť literatúry s históriou analyzoval I. Kamenec, zviazanosť literatúry a filozofie prezentovala E. Farkašová, na zástoj médií upozornila M. Žilková. V. Petrík poukázal na vývojové peripetie slovenského historického románu po roku 1918, M. Bátorová sa venovala perspektíve vzájomných podnetov v esejistickej tvorbe D. Tatarku, nemecký slavista a slovakista Ludwig Richter sa sústredil na súvislosti medzi vývinom slovakistiky a recepciou slovenskej literatúry v Nemecku s dôrazom na slovensko-nemecké vzťahy v 40. rokoch 20. storočia. Takto vyprofilovaná téma konferencie vytvorila priestor pre podnetný dialóg zúčastnených. Vedecký diskurz podujatia uzavrelo čítanie zo súčasnej slovenskej prózy (P. Taussig, P. Vilikovský, A. Baláž). 

Korpusová lingvistika (2011)

PhDr. Mária Šimková
PhDr. Mária Šimková

Dňa 26. 10. 2011 sa na Katedre slovenského jazyka a literatúry PdF UK v Bratislave konala odborná prednáška Rozvoj korpusovej lingvistiky na Slovensku a využitie jej výsledkov vo vedecko-výskumnom i vzdelávacom procese. PhDr. Mária Šimková, vedúca oddelenia Slovenského národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, ktoré je najmladším a najmodernejším pracoviskom svojho druhu na Slovensku, prítomných oboznámila, čo je jazykový korpus, aké texty obsahuje Slovenský národný korpus, komu a načo slúži Slovenský národný korpus. Podľa Dr. Šimkovej „korpus je súbor textov – slov a viet v reálnom použití – uložený v elektronickej podobe v jednotnom formáte, doplnený jazykovými informáciami a vybavený výkonnými vyhľadávacími nástrojmi. Primárny, všeobecný korpus prim obsahuje texty v slovenskom jazyku, ktoré vznikali po roku 1955. Texty sú v takej podobe, ako boli vydané alebo napísané, nerobia sa v nich žiadne jazykové úpravy. Zastúpené sú tri hlavné štýly: publicistický, umelecký, odborný (populárno-náučný), ako aj rôzne žánre a vecné oblasti. Texty sú z celého Slovenska i od Slovákov žijúcich v zahraničí, originálne slovenské aj preložené z iných jazykov. Slovenský národný korpus slúži bežným záujemcom, autorom textov, prekladateľom, učiteľom, zahraničným lektorom i lexikografom.“ Dr. Šimková ďalej prítomných informovala o ďalších osobitých projektoch, ako Slovenský hovorený korpus, Slovenská terminologická databáza, ako aj o využití elektronických lingvistických zdrojov a paralelných korpusov v jazykovednom výskume i vo vzdelávacom procese.