Podcast Komunita – Mária Jucková: Učiteľ nemôže dávať, ak sám nemá z čoho
Učitelia a učiteľky denne odovzdávajú vedomosti, podporu aj energiu – no kto sa stará o ich vlastnú duševnú pohodu? Čo znamená well-being v školskom prostredí a prečo je dnes čoraz viac ohrozený? V novej epizóde podcastu Komunita psychologička Mária Jucková z Pedagogickej fakulty UK porozprávala o tlakoch, ktorým pedagógovia čelia, o príznakoch vyhorenia aj o konkrétnych stratégiách, ako si chrániť vlastné hranice a energiu. Zhovárala sa s ňou moderátorka Eva Kopecká.
Rada by som začala samotnou definíciou. Slovo well-being pochádza z angličtiny, no často ho používame aj u nás. Jedným z významov je cítiť sa dobre alebo byť v pohode. Čo si pod tým môžeme predstaviť v každodennom prostredí školy?
Začnem trochu teóriou a potom prejdeme k praxi. V psychológii existuje smer nazývaný pozitívna psychológia. Založil ju americký psychológ Martin Seligman, ktorý poukázal na to, že psychológia sa často zameriava na problémy, depresie či úzkosti, no menej na silné stránky človeka a faktory, ktoré podporujú jeho duševnú pohodu. V rámci tohto prístupu vytvoril model PERMA, ktorý vysvetľuje, že duševná pohoda pozostáva z viacerých zložiek: prežívanie pozitívnych emócií, zaujatie činnosťou (tzv. flow), kvalitné vzťahy, zmysluplnosť, úspech a neskôr k tomu pridal aj zdravie.
V praxi pre učiteľa znamená duševná pohoda napríklad schopnosť rozhodovať sa pod tlakom, ktorý je súčasťou každodennej reality. Týka sa aj profesionálneho správania a komunikácie – teda schopnosti poskytovať aj prijímať spätnú väzbu, komunikovať s rodičmi, kolegami i žiakmi a viesť otvorené rozhovory bez nadmerného stresu. Dôležitá je aj motivácia a pocit zmysluplnosti práce, schopnosť organizovať si čas a energiu, stanoviť si hranice a udržať rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.
Tieto faktory sa dajú aplikovať aj na iné profesie.
Áno, well-being sa týka každého z nás a celého nášho života, nielen pracovného času.
Poďme do praxe. Mnohí učitelia sa sťažujú na preťaženosť, náročné prostredie či neustále zmeny v školstve. Sú to hlavné faktory ohrozujúce ich duševnú pohodu?
Áno. Výskumy ukazujú, že medzi najvýznamnejšie faktory patria nadmerná pracovná záťaž, časový tlak, administratíva, organizačné zmeny a tlak na flexibilitu, ktorý priniesla aj digitalizácia.
Ďalším faktorom je správanie žiakov, ktoré sa v posledných rokoch zhoršuje, ako aj nároky inklúzie – teda práca so žiakmi s rôznymi špeciálnymi potrebami, napríklad pri poruchách pozornosti, poruchách autistického spektra či problémoch v správaní. S tým súvisia aj nároční rodičia, ktorí majú často vysoké alebo nereálne očakávania. Medzi ďalšie faktory patrí nedostatočná podpora zo strany vedenia, slabé sociálne zázemie a tiež nízke finančné ohodnotenie vzhľadom na náročnosť a spoločenskú zodpovednosť tejto profesie.
Vo Veľkej Británii sa každoročne vyhodnocuje tzv. Teacher Wellbeing Index. V roku 2025 až 76 % zamestnancov v školstve uviedlo, že sa cíti byť pod pracovným stresom. Až 66 % učiteľov uvažovalo o odchode z profesie pre nadmerné množstvo práce a 62 % pre neschopnosť udržať rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.
Dostávame sa k pojmu vyhorenie. Aké sú jeho príznaky?
Učitelia majú tendenciu príznaky podceňovať, pretože stres považujú za normu. Medzi fyzické príznaky patrí chronická únava, bolesti hlavy, svalov či tráviace problémy. Objavujú sa aj poruchy spánku.
Na emocionálnej úrovni ide o podráždenosť, zníženú toleranciu, cynizmus či emocionálne odpojenie od práce. Kognitívne príznaky zahŕňajú problémy so sústredením, chaos v prioritách a pocit, že človek nič nestíha. Pridáva sa aj pocit nedostatočnosti a zvýšená sebakritika.
Čo s tým môžeme robiť?
Základom je všímať si signály tela – napríklad únavu, napätie, kvalitu spánku či dýchania. Dôležité sú krátke pauzy počas dňa a uvedomenie si vlastného stavu. Pomáha aj jednoduchý „check-in“ – položiť si otázky: Čo mi dnes vzalo energiu? Kedy som sa cítila dobre? Je dôležité vedome vyhľadávať aktivity a ľudí, ktorí energiu dopĺňajú.
Užitočné je nastaviť si malé, konkrétne hranice – napríklad neodpovedať na e-maily po určitej hodine alebo si vyhradiť čas na oddych. Postupne sa tak vytvára udržateľný režim. Veľmi dôležité je aj nastavovanie hraníc v komunikácii. Tie by mali byť jasné, vecné a pokojné, ideálne s ponukou alternatívy. Napríklad: „Rozumiem vašej požiadavke, momentálne mám iné priority, môžem sa tomu venovať zajtra.“ Odporúča sa komunikovať na základe faktov, nie emócií, používať tzv. „ja-výroky“ a hranice neospravedlňovať, ale pokojne ich opakovať.
V celej audio verzii podcastu sa dozviete aj:
ako vyhorenie učiteľov vyzerá v praxi,
čo s týmto problémom môžeme urobiť a ako ho prekonať,
akú úlohu v duševnom zdraví zohráva kolektív,
čo sa deje za dverami zborovne,
a na čo pri príprave budúcich učiteľov na Pedagogickej fakulte UK kladú dôraz.
Túto aj ďalšie epizódy si môžete vypočuť na platforme Spotify.