LÁSKA, MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY A SEXUALITA V PREMENÁCH STOROČÍ
Katedra histórie a didaktiky dejepisu Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave usporiadala dňa 10. novembra 2026 prednášku Láska, medziľudské vzťahy a sexualita v premenách storočí. Na pozvanie katedry vystúpil Mgr. Jiří Mihola, Ph.D., historik a vysokoškolský pedagóg z Katedry histórie Pedagogickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Dr. Jiří Mihola predstavil dejiny lásky, telesnosti a sexuality ako súčasť dejín každodennosti. Věstonická venuša, mezopotámska ľúbostná poézia či maľby z Pompejí mu umožnili ukázať, aké rozmanité podoby ľudia dávali svojim predstavám o plodnosti, túžbe a intimite. Aj v biblických textoch sú predstavené odlišné stvárnenia lásky, od zmyselnej lásky v Piesni piesní po lásku ako najvyššiu cnosť v Pavlovom Prvom liste Korinťanom. K vzťahu medzi náboženským ideálom a každodennou praxou sa Dr. Mihola vyjadril pri pražskom kazateľovi Milíčovi z Kroměříža, ktorý premenil nevestinec na útulok pre kajúce ženy. Tento príbeh neskôr spracoval umelec Alfons Mucha v Slovanskej epopeji.
V dejinách panovníckych rodov Dr. Mihola zase sledoval, ako manželstvo a potreba zabezpečiť dediča ovplyvňovali otázku nástupníctva. Sobáš s Annou Jagelonskou pomohol Ferdinandovi I. k českému trónu a ich manželstvo dodnes pripomína Letohrádok kráľovnej Anny v Prahe. Význam, ktorý šľachta pripisovala narodeniu mužského dediča, Dr. Mihola priblížil aj prostredníctvom pojednania Karola Eusebia z Lichtenštajnu, ktorý sa v ňom zaoberal tým, ako splodiť syna, od ktorého záviselo pokračovanie rodovej línie. Do súkromia šľachty Dr. Mihola nahliadol prostredníctvom denníkov mladých šľachticov, ktorí si časť zápiskov z univerzitných štúdií šifrovali, aby sa ich rodiny nedozvedeli, aký spôsob života viedli počas svojho štúdia.
Prednáška mala aj didaktický význam. Dr. Mihola zdôraznil, že pri návštevách múzeí, galérií, zámkov a kláštorov môžu zachované diela či stavby slúžiť ako východisko širšieho historického výkladu. Príbeh pražského letohrádku napríklad ponúka budúcim učiteľom dejepisu možnosť prepojiť dejiny architektúry s tým, ako rodinné zväzky ovplyvňovali politiku a nástupníctvo.
Ďakujeme Dr. Miholovi za zaujímavú a podnetnú prednášku.

