Pedagogická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

O nás

Študijný program slovenčiny, ktorého gestorom je Katedra slovenského jazyka a literatúry, je postavený ako kombinácia dvoch akademických predmetov alebo ako medziodborové štúdium s učiteľstvom umeleckých predmetov, resp. špeciálnou pedagogikou, a od akad. r. 2005/06 ho možno študovať v bakalárskom a magisterskom stupni.

K základným poznatkom a zručnostiam absolventa bakalárskeho stupňa patrí bezpečná znalosť systému a normy súčasnej spisovnej slovenčiny vo všetkých jej plánoch a schopnosť aplikovať ich v praktickej jazykovej činnosti. V literárnej zložke ide o dôkladné poznanie základných diel slovenskej a svetovej literatúry 20. storočia, schopnosť analýzy, hodnotenia a zaraďovania diel do historického vývinu na základe systémových poznatkov z teórie literatúry.

Cieľom nadväzujúceho magisterského študijného programu v jazykovej zložke je poskytnúť absolventom bakalárskeho stupňa štúdia najmä sústavné poznatky o územnej a sociálnej diferenciácii slovenského národného jazyka, o jeho dejinách, osobitne o dejinách spisovnej slovenčiny a o mieste slovenčiny medzi slovanskými jazykmi. Cieľom v literárnej zložke je dôkladné poznanie dejín slovenskej literatúry v celom komplexe medziliterárnych a medzikultúrnych vzťahov, schopnosť pracovať s literárnym textom, zvládnuť postupy a možnosti jeho interpretácie a osvojiť si teoretické a metodologické základy literárnovedného bádania.

Katedra je zároveň gestorom kurzov zo slovenského jazyka a literatúry v študijnom programe predškolská a elementárna pedagogika. Zabezpečuje aj výučbu predmetov v rámci tzv. všeobecného učiteľského základu. Na katedre sa realizuje rozširujúce štúdium učiteľstva slovenského jazyka a literatúry, ktoré je určené pre učiteľov základných a stredných škôl, ktorí si chcú rozšíriť svoju spôsobilosť o novú aprobáciu. V rámci celoživotného vzdelávania katedra poskytuje aj skúšku zo štátneho jazyka.

Katedra patrí medzi najstaršie pracoviská fakulty. Na jej pôde pracovali viaceré významné osobnosti slovenskej jazykovedy a literárnej vedy. Medzi zakladajúcich členov katedry patril doc. L. Horečný, známy autor učebníc slovenčiny pre základné školy, metodik a didaktik. V r. 1960 – 1977 pôsobil na katedre literárny historik a teatrológ doc. Pavol Palkovič, v r. 1960 – 1968 literárny historik dr. Ján Gregorec, v r. 1961 – 1979 spisovateľ, odborník na literatúru pre deti a mládež a dejiny slovenskej drámy doc. Ján Sedlák, v r. 1971 – 1987 literárny historik dr. Oto Kollárik. V 80.  rokoch začínal na tejto katedre svoju kariéru vysokoškolského pedagóga literárny vedec prof. Valér Mikula. Dlhoročnou vedúcou katedry bola odborníčka na súčasný spisovný jazyk doc. Anna Rýzková. Po presťahovaní fakulty do Bratislavy na konci 80. rokov bola nakrátko katedra zrušená a jej činnosť sa obnovila v r. 1990 v nadväznosti na znovuotvorenie aprobačného štúdia slovenského jazyka a literatúry pre učiteľov ZŠ a SŠ. V r. 1998 sa vytvorili na fakulte dve samostatné slovakistické pracoviská – Katedra slovenského jazyka a Katedra slovenskej literatúry a literárnej výchovy, ktorá sa zároveň stala popredným vedeckým pracoviskom Univerzity Komenského. Obe katedry patrili medzi personálne najlepšie vybudované vysokoškolské slovakistické pracoviská. Pôsobili na nich významní odborníci z oblasti jazykovedy (prof. Ján Kačala, prof. Vincent Blanár, prof. Ábel Kráľ) i literárnej vedy (prof. Viliam Marčok, dr. Stanislav Šmatlák, prof. František Štraus, prof. Ondrej Sliacky). Obe katedry pravidelne organizovali konferencie, vedecké sympóziá a kolokviá, spoločne sa podieľali v spolupráci s katedrami cudzích jazykov na vydávaní vedeckého zborníka Philologia. V januári 2005 po rozsiahlych organizačných zmenách na fakulte sa obe pracoviská už pod názvami Oddelenie slovenského jazyka a Oddelenie slovenskej literatúry opätovne spojili do Katedry slovenského jazyka a literatúry.

Katedra spolupracuje so všetkými vysokoškolskými slovakistickými pracoviskami na Slovensku, s ústavmi SAV: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, Slavistický ústav Jána Stanislava, Ústav slovenskej literatúry SAV, Ústav svetovej literatúry SAV, s pracoviskami MK SR: Literárne informačné centrum, BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti. Pracovníci katedry sú členmi vedeckých spoločností SAV: Slovenská literárnovedná spoločnosť pri SAV, Slovenská jazykovedná spoločnosti pri SAV, Slovenská historická spoločnosť pri SAV. V rámci medzinárodnej spolupráce pracovníci úzko spolupracujú s katedrami českého jazyka a literatúry na univerzitách v Brne, Olomouci a Prahe. 

Katedra slovenského jazyka a literatúry tvorí spolu s  Katedrou anglického jazyka a literatúry, Katedrou nemeckého jazyka a literatúry a Katedrou románskych jazykov a literatúr Ústav filologických štúdií (ÚFŠ). Ten je vedeckovýskumným pracoviskom orientovaným na základný a aplikovaný výskum v oblasti jazykovedy, literárnej vedy a didaktiky anglického, nemeckého a slovenského jazyka a literatúry, ako aj románskych jazykov a literatúr. Ústav združuje vedeckovýskumných pracovníkov PdF UK zaoberajúcich sa vedeckým výskumom jazyka a literatúry v oblasti anglistiky, germanistiky, romanistiky a slovakistiky, ako aj didaktikou jazyka a literatúry v uvedených vedných odboroch a porovnávacím výskumom, ktorý je zacielený na teoretické otázky medzijazykových a medziliterárnych vzťahov. ÚFŠ je rozsiahlym a svojou štruktúrou zložitým ústavom pozostávajúcim zo štyroch filologických katedier, v súčasnosti má 46 pracovníkov (vrátane emeritných), 4 interných doktorandov a cca. 900 študentov.  

Viac informácií o ÚFŠ nájdete na webovej stránke ústavu.

<output>Ústav filologických štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (skratka ÚFŠ) je vedeckovýskumným pracoviskom orientovaným na základný a aplikovaný výskum v oblasti jazykovedy, literárnej vedy a didaktiky anglického, nemeckého a slovenského jazyka a literatúry, ako aj románskych jazykov a literatúr. Ústav združuje vedeckovýskumných pracovníkov PdF UK zaoberajúcich sa vedeckým výskumom jazyka a literatúry v oblasti anglistiky, germanistiky, romanistiky a slovakistiky, ako aj didaktikou jazyka a literatúry v uvedených vedných odboroch a porovnávacím výskumom, ktorý je zacielený na teoretické otázky medzijazykových a medziliterárnych vzťahov. ÚFŠ je rozsiahlym a svojou štruktúrou zložitým ústavom pozostávajúcim zo štyroch filologických katedier, ktorý má v súčasnosti 46 pracovníkov (vrátane emeritných), 4 interných doktorandov a cca. 900 študentov.

Pedagogickými pracoviskami ÚFŠ sú Katedra anglického jazyka a literatúry, Katedra nemeckého jazyka a literatúry, Katedra románskych jazykov a literatúr a Katedra slovenského jazyka a literatúry, ktorých pedagogickí pracovníci implementujú do vyučovacieho procesu výsledky vedeckého výskumu s dôrazom na syntézu znalostí a zručností.

Absolventi študijných programov zabezpečovaných uvedenými katedrami majú široké možnosti uplatnenia na trhu práce, predovšetkým ako kvalifikovaní učitelia na druhom stupni základných škôl a v stredných školách, rovnako však nachádzajú uplatnenie aj v ostatných oblastiach spoločenského života, a to ako prekladatelia, tlmočníci, redaktori, jazykoví korektori, pracovníci v printových a masovokomunikačných médiách, kultúrnych zariadeniach, v treťom sektore, v zahraničných odboroch štátnej správy a v európskych a svetových inštitúciách.

Katedry i jednotliví pracovníci intenzívne spolupracujú s vedeckými a pedagogickými pracoviskami a kultúrnymi inštitúciami na Slovensku i v zahraničí.</output>

<output>Ústav filologických štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (skratka ÚFŠ) je vedeckovýskumným pracoviskom orientovaným na základný a aplikovaný výskum v oblasti jazykovedy, literárnej vedy a didaktiky anglického, nemeckého a slovenského jazyka a literatúry, ako aj románskych jazykov a literatúr. Ústav združuje vedeckovýskumných pracovníkov PdF UK zaoberajúcich sa vedeckým výskumom jazyka a literatúry v oblasti anglistiky, germanistiky, romanistiky a slovakistiky, ako aj didaktikou jazyka a literatúry v uvedených vedných odboroch a porovnávacím výskumom, ktorý je zacielený na teoretické otázky medzijazykových a medziliterárnych vzťahov. ÚFŠ je rozsiahlym a svojou štruktúrou zložitým ústavom pozostávajúcim zo štyroch filologických katedier, ktorý má v súčasnosti 46 pracovníkov (vrátane emeritných), 4 interných doktorandov a cca. 900 študentov.

Pedagogickými pracoviskami ÚFŠ sú Katedra anglického jazyka a literatúry, Katedra nemeckého jazyka a literatúry, Katedra románskych jazykov a literatúr a Katedra slovenského jazyka a literatúry, ktorých pedagogickí pracovníci implementujú do vyučovacieho procesu výsledky vedeckého výskumu s dôrazom na syntézu znalostí a zručností.

Absolventi študijných programov zabezpečovaných uvedenými katedrami majú široké možnosti uplatnenia na trhu práce, predovšetkým ako kvalifikovaní učitelia na druhom stupni základných škôl a v stredných školách, rovnako však nachádzajú uplatnenie aj v ostatných oblastiach spoločenského života, a to ako prekladatelia, tlmočníci, redaktori, jazykoví korektori, pracovníci v printových a masovokomunikačných médiách, kultúrnych zariadeniach, v treťom sektore, v zahraničných odboroch štátnej správy a v európskych a svetových inštitúciách.

Katedry i jednotliví pracovníci intenzívne spolupracujú s vedeckými a pedagogickými pracoviskami a kultúrnymi inštitúciami na Slovensku i v zahraničí.</output>

<output></output>

Odborní asistenti katedry

Mgr. Ľubica Blažencová, PhD. - orientuje sa na problematiku dejín slovenskej literatúry. V študijnom programe zabezpečuje semináre z literatúry obdobia klasicizmu, romantizmu a realizmu.

Mgr. Mária Dziviaková, PhD. - orientuje sa na problematiku morfológie a syntaxe súčasného slovenského spisovného jazyka. Vedie kurzy z úvodu do štúdia jazyka, z jazykovednej analýzy, z morfologického rozboru a zo syntaktickej analýzy.

Mgr. Eva Faithová, PhD. – venuje sa literárnokritickej reflexii predovšetkým súčasnej svetovej literatúry. Vyučuje českú a svetovú literatúru a didaktiku literatúry.

Mgr. Ľubica Horváthová, PhD.  - orientuje sa na problematiku fonetiky a fonológie súčasnej spisovnej slovenčiny, didaktiku slovenského jazyka a slohu, výskumne sa venuje využitiu literárnych textov v cudzojazyčnom vzdelávaní. 

Mgr. Monika Turočeková, PhD. – venuje sa synchrónnej lingvistike, štylistike, lexikálnej a syntaktickej sémantike, na katedre vedie kurzy štylistický rozbor, jazykovedná analýza a lexikálny rozbor. Vydala vedeckú monografiu Zmena intenčnej hodnoty prefixáciou (2012).

Profesori a docenti katedry

Prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. – jedna zo zakladateľských osobností Katedry slovenského jazyka a literatúry PdF UK. Katedru odborne vykreoval a kontinuálne viedol. Je renomovaným jazykovedcom, vo svojej vedeckej práci sa sústreďuje na výskum spisovného slovenského jazyka, predovšetkým jeho syntaktickej roviny (systematické bádanie v oblasti vetnej sémantiky), sústavnú pozornosť venuje teoretickým a praktickým otázkam jazykovej kultúry a otázkam lexikológie a lexikografie. Vedie prednášky z gramatickej interpretácie textu a semináre z dejín spisovnej slovenčiny a sémantickej syntaxe.

Najvýznamnejšie práce: Teória vetného člena. Martin 2015, State o slovenskej kvantite a rytmickom zákone. Bratislava 2014, Jazyk majstrov. Bratislava 2014, Syntagmatický slovosled v slovenčine. Martin 2013K podstate vety (Syntetický pohľad). Martin 2012, Profily slovenských jazykovedcov 20. storočia. Trnava 2011, Zložené útvary v jazyku. Bratislava 2010, Dvojčlenné a jednočlenné vety v slovenčine. Martin 2009, Systém jazykových kategórií. Bratislava 2006, Slovenčina v literárnej praxi. Martin 2006, Prehľad dejín spisovnej slovenčiny. Martin 2006, Slovenčina na míľnikoch dejín. Trnava 2002, Syntaktický systém jazyka. Pezinok 1998, Spisovná slovenčina v 20. storočí. Bratislava 1998, Kultúrne rozmery jazyka. Bratislava 1997, Slovenčina - vec politická? Matrin 1994, Sloveso a sémantická štruktúra vety. Bratislava 1989, Doplnok v slovenčine. Bratislava 1971.

Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc. – venuje sa výskumu vplyvu slovenského jazyka v cyrilských písomnostiach. Skúma používanie ľudového, oficiálneho i sakrálneho jazyka v písanej i hovorenej forme ako identifikátora etnickej a konfesionálnej príslušnosti. Svoje výskumy sústreďuje na pomedzie jazykovo-kultúrnych a religióznych konglomerátov Slavia latina a Slavia byzantina. Osobitný význam prikladá výskumu jazyka a kultúry, cirkevnej slovančine a jej vplyvu na ľudový jazyk v byzantsko-slovanskom prostredí na Slovensku i v karpatskom regióne. Výsledky svojho výskumu zameriava na oblasť starších i novších dejín slovenského jazyka a kultúry a vzťahu slovenčiny k byzantsko-slovanskému jazykovému a kultúrnemu prostrediu. Na východnom Slovensku identifikoval celý rad doposiaľ nepovšimnutých písomných prameňov v cirkevnoslovanskom, slovenskom i latinskom jazyku a tento korpus písomných pamiatok systematicky sprístupňuje v  medzinárodnej vedeckej sérii Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae I.-VIII (2003-2021). Publikované štúdie a  vedecké knižné práce, ku ktorým patrí napr. monografie Medzi východom a západom (2002), Kyrillische paraliturgiche Lieder (2006), K dejinám cyrilskej písomnej kultúry na Slovensku (2015) a pod., poukazujú najmä na skutočnosť, že cyrilská a cirkevnoslovanská duchovno-kultúrna tradícia tvorí neoddeliteľnú súčasť slovenskej kultúrnej identity.

doc. PhDr. Erika Brtáňová, CSc. - venuje sa výskumu dejín staršej slovenskej literatúry, s dôrazom na umeleckú prózu a nábožensko-vzdelávacie žánre. Vedie prednášky a interpretačné semináre zo staršej slovenskej literatúry, zo svetovej literatúry a z kontextov európskeho kultúrneho myslenia. Je autorkou monografií Stredoveká scholastická kázeň (2000), Na margo staršej literatúry (2012), Osvietenské písanie Ladislava Bartolomeidess (2022). Spoluautorsky sa podieľala na monografiách: G. Gáfriková a kol.: Pannonia docta. Učená Panónia. Z predhistórie uhorsko-slovenskej literárnej historiografie (2003), D. Tureček – P. Zajac a kol.: Český a slovenský literární klasicismus. Synopticko-pulzační model kulturního jevu (2017), E. Uhrin et al.: Kapitoly z minulosti a súčasnosti Slovákov v Békešskej Čabe (2018), E. Brtáňová – D. Soukup: Z dejín kázňovej prózy I. (2019) a i. Na vydanie pripravila edície Jozef Ignác Bajza: Dielo (2009), Cestopisná a memoárová literatúra 16. – 18. storočia (2010), Karol Kuzmány: Dielo (2014), Jonáš Záborský: Múdrosť života ve chrámových řečech (2015),  Slovo Pánovo zostáva naveky.  Z kázňovej tvorby slovenských spisovateľov 18. – 19. storočia (2018).  Je zostavovateľkou Literárnohistorického kolokvia, ktoré prezentuje výsledky slovakistického literárnohistorického výskumu z obdobia stredoveku, humanizmu a renesancie (2013), baroka (2017) a klasicizmu (2017).

doc. Mgr. Jaroslav Šrank, PhD. – venuje sa najmä analýze, interpretácii a kritike súčasnej slovenskej poézie. Jeho štúdie vyšli v prekladoch do češtiny, francúzštiny a slovinčiny. Zabezpečuje kurzy zo súčasnej slovenskej literatúry a interpretačné semináre. Spolupracoval na dielach V. Marčok a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2004, 2006) a V. Mikula a kol.: Slovník slovenských spisovateľov (2005). Vydal knihu literárnovedných štúdií Nesamozrejmá poézia (2009) a monografie Autorské texty s folklórnou dimenziou (2009) a Individualizovaná literatúra Slovenská poézia konca 20. storočia a začiatku 21. storočia (2013).