Harmonogram akademického roka 2023/2024 stiahni tu!

VÁŽENÉ ŠTUDENTKY, VÁŽENÍ ŠTUDENTI 1. ROČ. BC. ŠTÚDIA

tu získate informácie pre novoprijatých študentov, kde sú dôležité informácie týkajúce sa organizácie štúdia a zápisu predmetov na našej katedre:

Odkazy na dôležité dokumenty:

Študijný poriadok

Harmonogram štúdia

Manuál na zápis predmetov

Manuál na tvorbu rozvrhu

Optimálna študijná cesta pre 1. ročník bc. štúdia

Zápis študentov

Prihlásenie do AIS2

AIS2 - FAQ

Potvrdenie o návšteve školy - denné štúdium

Potvrdenie o návšteve školy - externé štúdium

Žiadosť o výmaz predmetu zo zápisného listu

K ďalším tlačivám sa dostanete tadiaľto!

Viac info. u študijného poradcu pre bakalárske štúdium - Mgr. Miriam Viršinská, PhD. (kontakt)

Profil absolventa bakalárskeho stupňa

Teoretické vedomosti  

Praktické schopnosti

Uplatnenie absolventa 

Profil absolventa magisterského stupňa

Teoretické vedomosti

Praktické schopnosti a zručnosti

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Cieľové uplatnenie absolventa 

Všeobecné dejiny:

I. okruh: pravek – 1789

1. Základná antropogenéza. Chronológia európskeho praveku, charakteristika a periodizácia jednotlivých vývojových období (paleolit, mezolit, neolit, eneolit, doba bronzová, doba železná).

2. Charakteristika starovekej Mezopotámie a Predného Východu: vývoj Sumeru, Akkadu, Babylónie, Asýrie, Izraela, Perzskej a Elamitskej ríše. Základná chronológia a najvýznamnejší panovníci.

3. Egypt v období Starej, Strednej, Novej ríše a Neskorej ríše. Charakteristika špecifík egyptského vývoja. Ríša Chetitov a Mitanni. Boj o hegemóniu v oblasti Malej Ázie a Blízkeho Východu. Základná chronológia a najvýznamnejší panovníci. Nástup vlády Macedónie, reformy Filipa II. a doba Alexandra Macedónskeho. Diadochovia a rozdelenie ríše po Alexandrovej smrti. Vznik helenistických štátov a ich boj s Rímom. Charakteristika pomerov a historického vývoja.

4. Egejská oblasť – Minojská a Mykénska civilizácia. Homérske eposy ako prameň poznania „temného obdobia“ Grécka, archaické obdobie Grécka, charakteristika pomerov v Sparte a Aténach. Vrcholné obdobie gréckej civilizácie, grécko – perzské vojny, Aténsky námorný spolok, aténska spoločnosť v dobe Periklovej, charakteristika Sparty a jej spojencov. Príčiny a periodizácia Peloponézskej vojny. Thébska hegemónia.

5. Oblasť západného Stredomoria v rokoch 800 – 265 pred Kr., Kartágo, Etruskovia, vznik a počiatky Ríma, rané obdobie rímskej republiky, Grécka kolonizácia v západnom Stredomorí, dobytie Itálie Rimanmi. Vznik rímskeho impéria (264 – 30 pred Kr.). Púnske vojny a dobytie helénskych štátov, kríza a zánik republiky, reformy bratov Gracchovcov, Mariova reforma, Sulla. Prvý a druhý triumvirát.

6. Rímska ríša za principátu (do roku 284 po Kr.), mocenský rozmach Ríma, barbarská Európa v tomto období. Neskorá doba rímska (284 – 395). Charakteristika dominátu a celého uvedeného obdobia, až do rozdelenia Rímskej ríše. Zánik Západorímskej ríše a vznik barbarských kráľovstiev (395 – 476), sťahovanie národov, Slovania v susedstve Rímskeho impéria.

7. Franská ríša za Chlodovika I. Karol Veľký a obnovenie cisárstva na Západe. Ľudovít Pobožný. Rozpad Franskej ríše po Verdunskej zmluve. Miesto Východofranskej ríše v dejinách západných Slovanov. Prehľadný vývoj Byzantskej ríše od 6. do 15. storočia. Byzantská kultúra. Ortodoxná cirkev a jej špecifický vývoj.

8. Počiatky Kyjevskej Rusi ako centralizovaného štátu. Vzťah Kyjevskej Rusi k okolitým štátom a národom. Cirkevné pomery na Kyjevskej Rusi. Vpád Mongolov. Historický vývoj Moskovského veľkokniežatstva  do nástupu Romanovcov.

9. Islam. Arabská ríša za Umajjovcov. Vznik Córdobského emirátu.Abbásovci. Rozpad jednotného kalifátu na samostatné celky. Seldžuckí Turci. Mocenský rozmach Osmanskej ríše do polovice 16. stor.

10. Kresťanstvo vo včasnom stredoveku. Clunyjské hnutie a jeho vplyv na cirkevné pomery na Západe. Rehole benediktínov, cistercitov a premonštrátov a ich miesto a význam v politických dejinách stredovekej Európy. Avignonský pápežský exil. Veľká pápežská schizma a jej dôsledky.  Školstvo v stredovekej Európe. Stredoveké univerzity.

11. Križiacke výpravy. Spoločenské pomery v Európe a na Blízkom Východe v 11. storočí. Priebeh prvých štyroch križiackych výprav a ich dôsledky.

12. Mocenské súperenie medzi Anglickom a Francúzskom v stredoveku. Storočná vojna.

13. Svätá rímska ríša, jej počiatky a vývoj od 10. do  15. storočia. Cisárska moc v západnej a strednej Európe od Ota I. do Rudolfa I. Habsburského. Žigmund Luxemburský

14. Reformácia, jej príčiny a počiatky. Martin Luther, Ján Kalvín, Ulrich Zwingli. Anglikánska cirkev. Tridsaťročná vojna, jej príčiny, priebeh a výsledky. Postavenie jednotlivých krajín po Vestfálskom mieri.

15. Veľké zámorské objavy, ich príčiny a následky. Španielsko a Portugalsko v 15. – 16. stor. Boj nizozemských provincií proti Španielsku. Cenová revolúcia a zmeny v hospodárskom a spoločenskom živote.

16. Humanizmus a renesancia – nové názory na obsah a metódy historikovej práce, nové názory na povahu historického vývoja.

17. Stredoveký český štát, jeho vzťah  k Svätej rímskej ríši, vnútorný vývoj. Husitské hnutie a jeho miesto v dejinách kresťanstva.

18. Rekatolizácia a protireformácia. Novoveké rehole katolíckej cirkvi. Konfesionalizácia v 16. a 17. storočí.

19. Anglická revolúcia a jej priebeh (1642 – 1660). Politický a hospodársky vývoj Anglicka po koniec vojny o španielske dedičstvo. Vývoj amerických osád a ich boj za nezávislosť. Americká revolúcia: vznik USA.

20. Francúzsko za Ľudovíta  XIV, vnútorné, hospodárske a politické reformy, francúzska  koloniálna politika. Strata medzinárodnej prestíže v polovici 18.storočia.

II. okruh: 1789 – 1989

1. Osvietenstvo v Európe. Osvietenské premeny vo  Francúzsku, nemeckých štátoch, Rusku.

2. Francúzska revolúcia a jej etapy. Príčiny výbuchu, modifikácie revolučných princípov v jednotlivých fázach revolúcie, vyústenie v Napoleonovi. Európa v období napoleonských vojen (vojenská expanzia a pád Napoleona).

3. Priemyselná revolúcia, jej podstata, príčiny a vývoj na príklade Británie. Dôsledky rozširovania priemyselnej revolúcie do Európy – hospodárske a politické (zmeny vo veľmocenskom postavení jednotlivých štátov)

4. Viedenský kongres a obdobie tzv. politickej reštaurácie: Európa v rokoch 1815 – 1847. Zmeny na politickej mape, Svätá aliancia a jej  úlohy. Súperenie tradičných a nových politických a svetonázorových prúdov (konzervativizmus, liberalizmus, romantizmus, novodobé národné hnutia)

5. Revolúcie 1848/49 v Európe – podobnosti a rozdielnosti ich cieľov a úloh v jednotlivých európskych krajinách, vo vládnucich a potláčaných národoch (príklad Francúzska, habsburskej monarchie, Apeninského polostrova, nemeckých štátov, poľská problematika, zrod nemeckej otázky)

6. Posuny svetovej rovnováhy v druhej polovici 19. storočia. Vzostup západoeurópskych štátov, nové európske koloniálne výboje, zjednotenie Talianska a Nemecka.

7. Úpadok osmanskej ríše1v 19. storočí – príčiny a medzinárodnopolitické dôsledky. Emancipačné hnutia a boje balkánskych národov Osmanskej ríše.

8. Európa v predvečer I. svetovej vojny (1878 – 1914). Polarizácia Európy, jej priebeh a dôvody. Vznik Trojspolku a Trojdohody. Zmeny na mape Afriky a Ázie. Špecifiká vývoja na Balkáne. Balkánske vojny.

9. USA v 19. storočí a na začiatku 20. stor. Základné aspekty politického a hospodárskeho vývoja. USA a ich vývoj k postaveniu svetovej veľmoci.

10. Príčiny a charakter prvej svetovej vojny. (Medzinárodné vzťahy, spojenectvá a stav spoločnosti pred vojnou, vojenské fronty a hlavné operácie vojny, technická stránka vojny – vojna ako totálny a celosvetový konflikt. Hospodárske a politické dôsledky vojny pre Európu.)

11. Versaillské usporiadanie Európy a sveta a príčiny jeho postupného rozkladu 1918 – 1938.( Všeobecné zásady mierového usporiadania, jednotlivé mierové zmluvy, dôsledky nových princípov a jednotlivých zmlúv na povojnový hospodársky a politický vývoj Európy – problémy veľmocí a problémy malých štátov, nemecká otázka. Špecifiká usporiadania Stredného východu.)

12. Príčiny ruských revolúcií roku 1917 a vývoj sovietskeho Ruska  v rokoch 1918-1989.  Priebeh februárovej a októbrovej revolúcie – základné etapy politického,  hospodárskeho a kultúrneho  vývoja Ruska  a ZSSR 1918-1989 (občianska vojna, NEP, zrod kkomunistického socializmu a jeho črty v ekonomike a politike, stalinizmus ako systém, ZSSR v čase vojny, destalinizácia, Chruščovova etapa , neostalinizmus (neokonzervatizmus), Vplyv sovietskeho komunizmu na vývoj  svetového komunistického hnutia . Charakteristika rozkladu sovietskeho systému.

13. Hospodárske a politické problémy parlamentných demokracií v medzivojnovej Európe a USA  ( medzivojnová ekonomika  jej rozmach a problémy, otázka vzniku fašizmu: vyplýva fašizmus z komunizmu alebo naopak, rozvoj talianskeho a nemeckého fašistického režimu príčiny nástupu autoritatívnych režimov (príklady nástupníckych štátov, Poľska, balkánskych a baltických štátov), vplyv ZSSR ) USA ako svetová ekonomická veľmoc.

14. Ázia v prvej polovici 20. storočia (situácia v Ázii pred prvou svetovou vojnou a  charakter povojnových zmien v závislých štátoch, modernizačné problémy a národnooslobodzovacie hnutia v Indii a Číne , vývoj Japonska).

15. Príčiny a charakter druhej svetovej vojny (predpoklady konfliktu – úloha jednotlivých veľmocí, vojenské operácie a hlavné medzinárodné rokovania (Teherán, Jalta), vojny a jeho vplyv na povojnové usporiadanie sveta. Vojna ako celosvetový globálny konflikt, dôsledky vojny pre povojnovú situáciu jednotlivých mocností).

16. Situácia v Európe po druhej svetovej vojne, a  dva trendy v organizovaní povojnového sveta a   medzníky postupného zrodu dvoch protikladných táborov).(Postupim, parížske mierové rokovania,  Trumanova doktrína,  Marshallov plán. Základné etypa formovania sovietskeho a etapy integrácie západoeurópskych štátov

17. Rozpad kolonializmu po druhej svetovej vojne a hlavné problémy dekolonizácie v Ázii a Afrike (vplyv druhej svetovej vojny na rozpad koloniálnej sústavy, základná charakteristika a rozdielnosti prístupu hlavných kolonizátorských mocností, vývin v Indii a Indočíne, vývin štátov Maghribu, „tretí svet“ a základné problémy nových nezávislých štátov od 50. rokov).

18. Povojnový nástup komunizmu mimo Európy  (vývoj v Číne, na Ďalekom východe a juhovýchodnej Ázii , úloha a vplyv medzinárodnej situácie a úloha vnútorných faktorov – odlišnosti čínskeho systému a základné medzníky jeho vývoja – sformovanie komunistických režimov v ďalších štátoch).

19. Pokusy o reformu systému v ZSSR a v sovietskom bloku 1953 – 1989 (podrobnosti komunistického socializmu v ZSSR a štátoch bloku v politickej a hospodárskej sfére, podobnosti a rozdielnosti destalinizácie – (NDR, Československo, Bulharsko na jednej, Maďarsko, Poľsko na druhej strane, maďarské udalosti roku 1956 a československé roku 1968 – charakteristika podobných a odlišných čŕt a vplyvov medzinárodnej situácie, úloha Brežnevovej doktríny – príčiny.

SLOVENSKÉ DEJINY:

I. okruh: 6. storočie – 1780

1. Územie Slovenska v 6. – 8. storočí (Slovania a ich pôvod; príchod Slovanov na naše územie, pramene; hospodárske, spoločenské a kultúrne pomery -  osídlenie, vývoj štruktúry spoločnosti, stavebná kultúra, poľnohospodárstvo, remeslá, obchod, počiatky kresťanstva).  Avarský kaganát.  Samova ríša a bitka pri Wogastisburgu  -spory o lokalizáciu ríše a hradu. Avari na Slovensku.

2. Nitrianske kniežatstvo a Pribina (vznik kniežatstva, poloha a rozloha, pôsobenie Pribinu v Nitre a v Blatenskom kniežatstve - porovnanie). Vznik Veľkej Moravy. Pramene k dejinám Veľkej Moravy.

3. Poloha a rozloha Veľkej Moravy. Osobnosť Svätopluka I. (Svätopluk ako nitrianske knieža, spoluvladár  a panovník Veľkej Moravy). Hospodárske a spoločenské pomery na Veľkej Morave (vznik špecializovaných osád, hradiská, dvorce, štruktúra spoločnosti).

4. Učiteľská, literárna a kristianizačná činnosť Konštantína a Metoda naVeľkej Morave a ich význam pre dejiny kresťanstva a kultúry v stredoeurópskom priestore a následne aj na Balkáne. Používanie slovanského jazyka v liturgii na Veľkej Morave. Moravská cirkevná organizácia.

5. Slovensko v 10. storočí (kontinuita či diskontinuita osídlenia, kresťanstva, hospodárstva; priebeh obsadzovania Slovenska starými Maďarmi). Koristnícke výpravy starých Maďarov do západnej Európy. Kristianizácia starých Maďarov. Cirkevná organizácia Uhorského kráľovstva v 11. - 12. stor. (vývoj cirkevnej správy na Slovensku, najstaršie kláštory na Slovensku, pohanské povstania v 10. - 11. stor., prví uhorskí svätci).

6. Nitrianske údelné vojvodstvo (vznik, rozsah, údelní vojvodovia, zánik). Vývoj zahraničnej politiky uhorských kráľov z dynastie Arpádovcov. Obranná a dobyvačná politika.

7. Uhorsko v 12. – 13. storočí. Tatársky vpád a pramene k dejinám tatárskeho vpádu. Vznik miest.   Výsadné mestá na Slovensku (najstaršie privilégiá pre mestá na Slovensku, mestské právo, hospodársky význam miest, národnostné rozvrstvenie miest, vzťahy uhorských panovníkov k mestám na Slovensku – 13. - 15. stor.).

8. Feudálna anarchia na prelome 13. a 14. storočia a zápas o uhorský trón po smrti Ondreja III. do roku 1312, názory na osobnosť Matúša Čáka.

9. Uhorsko za vlády Anjouovcov, politický, hospodársky a kultúrny vývin. Baníctvo na Slovensku (najstaršie doklady, banské revíry, združenia banských miest, banské právo, Turzovci).

10. Vývoj územnej a správnej organizácie Uhorského kráľovstva s osobitným zreteľom na územie dnešného Slovenska (komitáty, župy, stolice). Pozemková držba na Slovensku. Školstvo, kultúra a cirkevná organizácia na Slovensku v 14. - 15. storočí (systém stredovekého vzdelávania,  nové rehole a kláštory, významní vzdelanci a umelci).

11. Boje o uhorský trón po smrti Ľudovíta I. (1382), vnútorná a zahraničná politika Žigmunda Luxemburského. Husiti a bratríci v dejinách Slovenska. Anarchia v Uhorsku po smrti Albrechta Habsburského.

12. Matej Korvín – hospodárske, spoločenské a vojenské reformy. Zahraničná politika. Úpadok kráľovskej moci za Jagelovcov (Dóžovo povstanie, Tripartitum, dynastické zmluvy s Habsburgovcami, banícke povstanie).

13. Nástup Habsburgovcov na uhorský trón. Zápas Ferdinanda I. a Jána Zápoľského o uhorský trón, reorganizácia štátnej správy za Ferdinanda.

14. Reformácia a protireformácia, rekatolizácia na Slovensku. Od nástupu reformácie, protireformácia po zostrenie rekatolizácie za vlády Leopolda I. Organizácia evanjelickej cirkvi v Uhorsku.

15. Osmanská expanzia v Uhorsku v 16. a 17. storočí. Od bitky pri Moháči po karlovacký mier.

16. Protihabsburské stavovské povstania v Uhorsku od Štefana Bočkaja po Františka II. Rákociho.

17. Hospodársky vývoj v 16. – 18. storočí, poľnohospodárstvo, baníctvo a hutníctvo, remeslá, cechy, manufaktúry a obchod.

18. Národnostná a sociálna štruktúra obyvateľstva Slovenska v 16. – 18. storočí.

19. Politický a územný vývoj monarchie v rokoch 1711 – 1780 (zahraničná politika habsburskej ríše, vojny s Osmanskou ríšou, vojny o rakúske dedičstvo, vláda Karola III. a Márie Terézie).

20.Kultúrny vývoj, veda a školstvo na Slovensku, rozvoj slovenského etnika  v 16. – 18. storočí.

II. okruh: 1780 – 1989

1.   Vláda Jozefa II., charakteristika a význam jeho modernizačných reforiem.

2.  Politický, spoločenský, hospodársky a sociálny vývoj v Uhorsku  v rokoch 1790 – 1848 (napoleonské vojny, uhorskí jakobíni, metternichovský absolutizmus, hospodárska modernizácia monarchie a poddanská otázka, maďarské reformné hnutie).

3.  Prvá fáza formovania moderného slovenského národa (hlavné osobnosti, otázka spisovného jazyka, kultúrne inštitúcie).

4.  Základné črty a význam kollárovsko-hamuljakovskej generácie (idea slovanskej vzájomnosti, hlavné osobnosti, zbližovanie oboch prúdov slov. vzdelancov).

5.  Východiská a ciele štúrovského hnutia (hlavné osobnosti, spoločnosť česko-slovanská, spolok Vzájomnosť, kodifikácia spisovného jazyka, kultúrne inštitúcie).

6.  Priebeh revolúcie 1848/49 v habsburskej monarchii a v Uhorsku, slovenský národný program počas revolúcie (Žiadosti slov. národa, Slovanský zjazd, dobrovoľnícke výpravy, úsilie o vyčlenenie Slovenska z Uhorska).

7.  Politický vývoj rakúskej monarchie v rokoch 1850 – 1918 (neoabsolutizmus, obnovenie ústavných pomerov, prusko-rakúska vojna, rakúsko-maďarské vyrovnanie, maďarizácia, balkánska otázka a Rakúsko-Uhorsko).

8.  Slovenské národno - emancipačné snahy a kultúrne ustanovizne od 60. rokov 19. stor. do prvej svetovej vojny (Memorandum národa slovenského, Matica slovenská, slovenské gymnáziá, Stará škola slovenská, Nová škola slovenská, hlavné osobnosti, Živena, Muzeálna slovenská spoločnosť, diferenciácia slovenskej politiky od 90. rokov 19. storočia).

9.   Prvá svetová vojna a jej vplyv na život na Slovensku. Zahraničný a domáci odboj smerujúci k vytvoreniu ČSR. Centrá odboja, jeho predstavitelia, Clevelandská a Pittsburská dohoda.Vznik prvej Československej republiky v roku 1918. Zahraničnopolitické súvislosti. Andrášiho nóta, vytvorenie česko-slovenskej vlády v zahraničí. Priebeh udalostí v Prahe 28. 10. 1918. Martinské deklaračné zhromaždenie a prijatie Deklarácie slovenského národa 30. 10. 1918. Zhodnotenie významu Deklarácie.

10.         Zahraničná politika prvej Československej republiky (1918 - 1938). Koncepcia zahraničnej politiky. Orientácia na Francúzsko. Vzťahy so susednými štátmi – Poľskom, Maďarskom, Nemeckom, Rakúskom a Rumunskom. Malá dohoda, jej ciele a možnosti. Osobnosti zahraničnej politiky E. Beneš, M. Hodža, Š. Osuský.

11.         Náboženská, národnostná a sociálna štruktúra prvej Československej republiky (1918 – 1938). Charakteristika vzťahu štátu a cirkví. Vzťah s Vatikánom, konflikt v roku 1925, Modus vivendi z roku 1927, pápežská bula z roku 1937. Kultúra v prvej ČSR.

12.         Boj za autonómiu Slovenska v r. 1918 – 1938. Charakteristika autonomistického hnutia, jeho politické zloženie – Hlinkova slovenská ľudová strana a Slovenská národná strana. Programy autonómie Slovenska, významné medzníky: 1925 parlamentné voľby, 1929 Tukov proces, 1932 Zvolenský manifest, 1933 Pribinove oslavy v Nitre. Osobnosti autonomistického hnutia.

13.         Politická kríza r. 1938. Príčiny krízy, zahraničnopolitický vývin po konferencii v Locarne r. 1925, zmluvné vzťahy ČSR s Francúzskom a ZSSR. Aktivity Sudetonemeckej strany. Májová čiastočná mobilizácia a jej ohlas. Anglo-francúzsky plán. Národnostný štatút. Mníchovská dohoda z 29. 9. 1938.  Viedenská arbitráž z 2. 11. 1938 ako dôsledok Mníchova.Vyhlásenie autonómie Slovenska 6. 10. 1938, vývoj na Slovensku od októbra 1938 do marca 1939. Žilinský manifest a Žilinská dohoda. Zmena politickej štruktúry v ČSR a osobitne na Slovensku. Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny. Marcová kríza roku 1939 a vznik Slovenskej republiky 14. 3. 1939.

14.         Vnútropolitický život Slovenskej republiky (1939 – 1945). Radikáli a umiernení ( V. Tuka – J. Tiso), ústava štátu, jeho politický systém. Politické krízy 1940 a 1944. Perzekúcia židovského obyvateľstva na Slovensku.

15.         Zahraničná politika Slovenskej republiky (1939 – 1945). Vzťahy k veľmociam – ZSSR, Taliansku, USA, osobitne k Nemecku. Zmluva o ochrannom pomere  s Nemeckom. Vzťahy k okolitým štátom, najmä k Maďarsku. Účasť Slovenska v druhej svetovej vojne. Osobnosti zahraničnej politiky K. Sidor, F. Ďurčanský.

16.         Domáci a zahraničný odboj v rokoch 1939 – 1945. Vznik zahraničného odboja. Charakteristika jeho centier v Londýne a v Moskve. Hlavné postavy a ciele. Slovenská otázka v zahraničnom odboji (Š. Osuský, M. Hodža). Charakteristika domáceho odboja, jeho členenie. Slovenské národné povstanie z 29. 8. 1944, jeho hlavné postavy, ciele.

17.         Hospodársky vývoj na Slovensku v rokoch 1918 – 1989. Charakteristika ekonomiky, zrod novej meny. Povojnová hospodárska kríza. Postavenie bánk. Politické strany a ekonomika. Slovensko, možnosti  a limity jeho hospodárskeho rozvoja. Osobnosti hospodárskeho života.

18.         Slovensko v rokoch 1945 – 1948. Obnovenie česko-slovenského štátu roku 1945. Politický systém Národného frontu. Politické strany na Slovensku. Parlamentné voľby v r. 1946. Sovietsky vplyv. Jesenná kríza na Slovensku 1947. Vykonštruované protištátne sprisahanie. Komunistický štátny prevrat vo februári 1948. Príčiny a dôsledky.

19.         Perzekúcie komunistického režimu v rokoch 1948 – 1968. Jednotlivé fázy perzekúcií, najvýznamnejšie politické procesy v rámci týchto fáz. Postihnuté skupiny obyvateľstva a inštitúcie (cirkvi, roľníci, živnostníci). Rehabilitácie. Protikomunistický odboj, formy jeho činnosti.

20.         Obrodný proces v roku 1968 v ČSSR. Politické uvoľnenie od roku 1963. Revízia predchádzajúcej straníckej politiky. Januárové plénum ÚV KSČ r. 1968,  akčný program z apríla 1968. Zmeny v spoločnosti, limity obrodného procesu, zápas konzervatívnej a obrodnej skupiny vo vedení komunistickej strany. Príčiny násilného ukončenia obrodného procesu.Obdobie normalizácie a tzv. reálneho socializmu. Charakteristika normalizačnej politiky a jej protagonisti. Zásahy proti aktivistom z roku 1968, stranícke previerky a čistky.

Didaktika dejepisu:

1. Vzťah historickej vedy a dejepisu, práca učiteľa dejepisu, historické poznanie, metódy historického skúmania, „aktualizácia“ histórie, historická pamäť, mýty a stereotypy.

2. Didaktika dejepisu ako vedná disciplína, teória a metodika dejepisu, predmet odborovej didaktiky dejepisu, základné pojmy (historické povedomie, historické vedomie, historická kultúra, funkčnosť faktografie...).

3. Didaktický systém dejepisu, faktory a činitele ovplyvňujúce výučbu dejepisu.

4. Historické poznanie a vzdelávanie, dejepis v retrospektíve (výučba dejepisu na našom území od roku 1918 po rok 1993.

5. Dejepis v perspektíve, podstata školských reforiem a konceptuálnych zmien od roku 1993, najnovšie diskusie o perspektívach dejepisu.

6. Projektovanie dejepisnej výučby, koncepcie a odporúčania na tvorbu štátnych a školských vzdelávacích programov, špecifiká dejepisu.

7. Metodológia pedagogického (empirického) výskumu, aktuálne výskumné otázky v dejepisnom edukačnom prostredí.

8. Európska dimenzia výučby dejepisu, fenomény európskych, stredoeurópskych dejín, obsah dejepisu v kontexte otázok: čo, prečo, koho a ako vyučovať.

9. Ciele a úlohy dejepisu, typológia (taxonómia) cieľov a úloh, „operacionalizácia“ cieľov (konkretizácia na príkladoch praktických aplikácií).

10. Základné funkcie histórie a dejepisu (noetická, edukačná, delektorná); intelektuálny, emocionálny a praktický rozmer dejepisnej výučby.

11. Odporúčané formy, stratégie a metódy vo výučbe dejepisu (reflexné, interaktívne, konštruktívne metódy); význam kritického historického myslenia.

12. Didaktická analýza učiva (konkretizácia na vybranom príklade, téme).

13. Vyučovacia hodina a jej vnútorná štruktúra. Typy vyučovacích hodín, pozícia a rola učiteľa a žiaka, vzťah: učiteľ – žiak, žiak – žiak.

14. Metodika výučby vybraných tematických okruhov (budovanie uceleného prehľadu, sledovanie vývojovej línie väčšieho problému, skúmanie kľúčových historických otázok, hľadanie medzinárodných väzieb a súvislostí).

15. Multiperspektivita vo výučbe dejepisu, jej aplikácia na konkrétnych príkladoch.

16. Klasifikácia a analýza historických prameňov, ich neodmysliteľná súčasť dejepisnej výučby (interaktívne vzdelávacie programy a možnosti práce s historickým prameňom v múzeu, archíve, galérii, v teréne, pri technických pamiatkach a pod.).

17. Didaktické médiá vo výučbe dejepisu (typológia, charakteristika, funkčnosť).

18. Učebnice dejepisu, ich didaktické funkcie a význam jednotlivých štruktúrnych prvkov.

19. Myšlienkové mapovanie učiva, význam grafických pojmových, sieťových a pod. zobrazení kľúčových dát  dejepisného učiva.

20. Rozvoj samostatnej tvorivej práce žiakov (funkčnosť referátov, projektov, reflexií, tematických konceptov, portfólií, seminárnych prác, študentskej odbornej činnosti, súťaží (dejepisná olympiáda), vychádzok a pod.

21. Didaktické hry a herné princípy, ich miesto vo výučbe dejepisu.

22. Možnosti využitia interdisciplinárnych vzťahov (hraničných disciplín) vo výučbe dejepisu (význam historickej geografie, historickej sociológie, historickej ekonómia a pod. pre komplexnejšie pochopenie historických udalostí).

23. Hodnotenie a klasifikácia vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť.

24. Historicko-kultúrne dedičstvo na Slovensku, výchova k ochrane hmotného a duchovného vlastníctva. Historické mapovanie regiónov (konkrétneho regiónu) s identifikáciou hodnôt zachovaných v priestore a čase.

25. Systém ochrany svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Výnimočnosť a jedinečnosť pamiatok Slovenska zapísaných v zoznamoch svetového dedičstva.

...pripravujeme

1. Okruhy tém z didaktiky dejepisu pre absolvovanie rigoróznej skúšky

01. Miesto dejepisu a vlastivedy v systéme výchovnovzdelávacieho procesu (hierarchia cieľov vyučovania dejepisu, časová dotácia predmetu ). 
02.  Analýza základných pedagogických dokumentov usmerňujúcich výučbu dejepisu v SR. 
03. Kritériá na výber obsahu učiva dejepisu, základná štruktúra učiva, proporcionálnosť svetových, národných a regionálnych dejín. 
04. Miesto dejepisu a vlastivedy v systéme výchovnovzdelávacieho procesu (hierarchia cieľov vyučovania dejepisu, časová dotácia predmetu ). 
05. Súčasné svetové trendy a koncepcie vyučovania dejepisu a ich aplikácia vo vyučovaní dejepisu (vlastivedy) u nás. 
06. Didaktický systém a úloha jednotlivých činiteľov v didaktickom systéme 
07. Tvorba učebníc dejepisu (a vlastivedy), požiadavky na tvorbu učebníc podľa vývojových tendencií. 
08. Regionálne dejiny v dejepise, možnosti využitia regionálnych prvkov vo vyučovaní dejepisu a vlastivedy. 
09. Osobnosť učiteľa dejepisu, jeho zručnosti a schopnosti transferovať najnovšie poznatky historickej a pedagogickej vedy vo vyučovacom procese. 
10. Práca s historickými prameňmi vo vyučovaní dejepisu, význam mentálneho mapovania učiva (časové priamky, tabuľky, grafy, karikatúry, sieťové zobrazenia atď.). 
11. Výchovná funkcia dejepisného vzdelávania v oblasti ochrany historických pamiatok, projektová činnosť žiakov. 
12. Metódy vyučovania vedúce k aktivite a tvorivosti žiakov. 
13. Medzipredmetové vzťahy a ich využitie vo vyučovaní dejepisu (vlastivedy). Zvláštnosti dejepisu ako vyučovacieho predmetu. 
14. Organizačné formy dejepisného vzdelávania. 
15. Vnútorná stavba vyučovacej hodiny dejepisu, uplatňovanie humanizačných aspektov a  prvkov modernizácie  vyučovania dejepisu.

2. Tézy na rigorózne skúšky  jednotlivých disciplín pedagogiky

2.1. Školská Pedagogika a teória výchovy

01.Pedagogika ako veda o edukácii. 
02. Edukačné procesy. 
03.Žiak ako subjekt edukácie. 
04.Učiteľ – vymedzenie profesie. 
05.Kurikulum: obsah školskej edukácie. 
06.Výchovné postupy v koncepcii globálnej výchovy. 
07. Aktuálne otázky výchovy a vzdelávania na Slovensku a vo svete.

Literatúra:
BAĎURÍKOVÁ, Z. a i.: Školská pedagogika. Bratislava : UK, 2001. 
GRECMANOVÁ, H. - HOLOUŠOVÁ, D. a i..: Obecní pedagogika. I.  Olomouc: Hanex, 1999. 
KOSOVÁ, B.: Vybrané kapitoly z porovnávacej pedagogiky a alternatívnych pedagogických koncepcií. B. Bystrica : PgF UMB, 1996. 
KRAUS, B.: Sociální aspekty výchovy. Hradec Králové : Gaudeamus, 1998. 
MANNIOVÁ, J.: Kapitoly z pedagogiky. Bratislava : Luskpress, 2004. ISBN 80-968956-2-1 
PRŮCHA, J.: Moderní pedagogika. Praha : Portál, 1997. 
PÁVKOVÁ, J.: Pedagogika voľného času. Praha : Portál, 1999. ISBN: 80-7178-569-9-5 
VANISŠ, I. – sirotová, M. a i.: Úvod do pedagogiky. Bratislava : Veda, 2000. 
VIŠŇOVSKÝ, L.: Teória výchovy. Banská Bystrica : UMB, 1998. 
Časopisecká pedagogická literatúra.

2.2. Didaktika
01. Základné Základné pojmy didaktiky (výchova a vzdelávanie, vyučovanie, učenie, edukácia, edukačné procesy, edukačné konštrukty atď.)
02. Problematika výchovno-vzdelávacích cieľov, stanovenie cieľov, názory rôznych autorov na konkretizáciu a operacionalizáciu cieľov. Problémy formulácie cieľov a možnosti hodnotenia ich splnenia v príslušnom odbore.
03. Problematika obsahu, metód a foriem vyučovania vo vybranom učebnom predmete, možnosti dosiahnutia efektívnejších výsledkov.
04. Problematika motivácie, rozvoja myslenia (napríklad kritického myslenia a tvorivosti), formovania pozitívnych, charakterových a vôľových vlastností žiakov v príslušnom odbore.
05. Možnosti používania materiálnych didaktických prostriedkov (vrátane elektronických), kritériá výberu vhodných učebníc, resp. učebných textov v príslušnom učebnom odbore.
06. Kritická analýza rôznych koncepcií, resp. druhov koncepcií vyučovania z hľadiska ich vzniku, nosných ideí (napr. metód, foriem a organizácie vyučovania) a funkcie učiteľa. Pozitíva a negatíva príslušných koncepcií.
07. Osobnosť učiteľa ako jeden z rozhodujúcich determinantov úspešnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Problémy skvalitňovania práce učiteľa z hľadiska pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania v príslušnom odbore.
08. Projektovanie a evaluácia výchovno-vzdelávacieho procesu v príslušnom odbore (učebné plány, učebné osnovy, kurikulá, didaktické testy a štandardy).

Literatúra:
PRŮCHA, J.: Moderní pedagogika. Praha : Portál, 1997.
PETTY, G.: Moderní vyučování. Praha : Portál, 1996.
TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Metodické centrum, 1997.
OBDRŽÁLEK, Z. A kol. : Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy. Bratislava : UK, 2003.
KOŽUCHOVÁ, M. – OBDRŽÁLEK, Z. – PORUBSKÁ, E. – KÁNIK, R.: Didaktika pre učiteľov základných a stredných škôl. Bratislava : VEDA, 2000.

2.3. Metodológia pedagogického výskumu
01. Výskumný plán
02. Výskumná téma a výskumný problém 
03. Premenné a hypotézy 
04. výskumné metódy
          - pozorovanie
          - škálovanie
          - dotazník
          - experiment
05. kvalita a metodológia výskumu

Literatúra:
ŠVEC, Š. a kol.: Metodológia vied o výchove. 1. vyd. Bratislava : IRIS, 1998. ISBN 80-88778-15-8
GAVORA, P.: Úvod do pedagogického výskumu. 3. preprac.vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2001. ISBN 80-223-1624-8
FERJENČíK, J.: Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha : Portál, 2000.
TUREK, I.: Učiteľ a pedagogický výskum. 2. preprac. vyd. Bratislava : Metodické centrum, 1988. ISBN 80-8052-013-5
PRŮCHA, J.: Pedagogický výzkum. Uvedení do teorie a praxe. 1.vyd. Praha : Karolinum 1995. ISBN 80-7184-132-3

2.4. Dejiny pedagogiky
01. J. A. Komenský a jeho odkaz pre dnešok.
02. Rozvoj pedagogického myslenia v 18. – 19. storočí vo svete a na Slovensku.
03. Osobnosti slov. pedagogiky 20. stor. a ich prínos pre rozvoj pedag. teórie na Slovensku.
04. Alternatívne modely vyučovania.

Literatúra:
BRŤKOVÁ, M. - TAMÁŠOVÁ, V. – PROSZCUKOVÁ, D. : Kapitoly z dejín pedagogiky. Bratislava : Pressent, 2000.
REBLE, A.: Dejiny pedagogiky. Bratislava : SPN, 1986.
RÝDL, K.: Alternatívní pedagogické hnutí současné společnosti. Brno : Marek Zeman, 1994.

 
2.5. Organizácia a riadenie škôl
01. Funkcie školy.
02. Uplatňovanie princípu samosprávnosti v školstve.
03. Kultúra školy, klíma školy.
04. Pohľady na školu z hľadiska rôznych filozofických smerov.
05. Alternatívne školy.
06. Komparácia školského systému v SR so školskými systémami v zahraničí.
07. Modely riadenia školy.

Literatúra:
OBDRŽÁLEK, Z.: Školský systém, ich organizácia a riadenie. Bratislava : UK, 1999.
OBDRŽÁLEK, Z.: Riadenie školstva v SR. Bratislava : ŠPÚ, 1994.
OBDRŽÁLEK, Z.: Náš súčasný školský manažment. Bratislava : Pedagogická revue, 2001, č. 4.
OBDRŽÁLEK, Z.: Škola a jej manažment. Bratislava : UK, 2002.
PETLÁK, E. a kol.: Škola a súčasnosť. Nitra : UKF, 2001.

Rozširujúce štúdium dejepisu

Rozširujúce štúdium dejepisu je určené pre absolventov vysokoškolského štúdia. V rámci foriem ďalšieho vzdelávania realizuje  Katedra histórie PdF UK v zmysle Vyhlášky č. 42/1996 "O ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov" rozširujúce štúdium v odbore dejepis.