Pedagogická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Prečo Pedagogická fakulta?

Katarína Rajčuľová

Keď som sa ako stredoškoláčka rozhodla pre štúdium špeciálnej pedagogiky, bolo to asi preto, že som okolo seba veľmi často videla deti, ktoré to v živote nemali také jednoduché ako ja. Tak sa nakoniec špeciálna pedagogika pri výbere vysokej školy nestala pre mňa jednou z možností, ale jedinou možnosťou. Dnes sú to už štyri roky odvtedy, čo som prvýkrát prišla do Divadla Dúhadlo na divadelnú skúšku detí s Downovým syndrómom. A aj keď som k divadlu nemala žiaden špeciálny vzťah, spomenutá skúsenosť ma úplne pohltila a rozhodla som sa pre dobrovoľníctvo v tomto združení. Týždeň čo týždeň sa na skúšky i predstavenia tešia deti, rodičia aj ja. Ako budúca špeciálna pedagogička v divadelnej role asistentky som si uvedomila množstvo vecí, ktoré sa týkajú školstva a vzdelávania detí so znevýhodnením. Byť súčasťou týchto predstavení a dramatických stretnutí je pre mňa ako študentku veľmi motivujúce a vždy ma to utvrdí v tom, že špeciálna pedagogika je krásny odbor. Je to tiež skvelá príležitosť aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praxi.

Róbert Zsembera

Už odmalička inklinujem k učiteľstvu. Bavilo ma učiť a niečo vysvetľovať iným, vždy som mal radosť, keď som videl, že to, čo sa im snažím vysvetliť, pochopili alebo aspoň tomu viac porozumeli. V prvom rade je učiteľstvo pre mňa viac poslaním než povolaním. Učiteľ má byť skôr sprievodcom dieťaťa vo svete poznávania a vlastného hľadania sa v spoločnosti než autoritatívnym subjektom, ktorý prenáša poznatky od seba k žiakovi, mnohokrát bez ohľadu na individuálnosť každého z nás. Baví ma vymýšľať niečo inovatívne a hľadať riešenia na množstvo otázok, ktoré sa, aj v súvislosti s výchovou, vzdelávaním a celkovo učiteľstvom, vynárajú a zostávajú nezodpovedané. Aktuálne som študentom doktorandského štúdia. Už počas štúdia na gymnáziu som sa dostal do kontaktu s dobrovoľníctvom – prostredníctvom celosvetovej organizácie Červený kríž. Som veľmi rád, že som mohol byť pri zrode množstva jej vynikajúcich projektov, dnes už aj ja vediem mladých dobrovoľníkov – stredoškolákov, ktorí sa po úspešnom ukončení kurzu stávajú koordinátormi programu v materských školách a učia deti, ako poskytnúť prvú pomoc.

Lenka Kubriczká

K učiteľstvu a k slovenskej literatúre ma doviedli moje dve slovenčinárky na osemročnom gymnáziu, ktorým vďačím za veľa úspechov – za to, že mi odovzdali množstvo vedomostí, motivovali ma, čítali moje prvé literárne texty a najmä ich vždy kriticky ohodnotili. Preto sa dnes môžem súťažne venovať písaniu prózy a drámy. Španielsky jazyk zase pre mňa znamená príležitosť spoznať nové kultúrne kontexty a nazerať na svet, reálny i literárny, z rôznych perspektív. Vďaka bilingválnemu štúdiu ma tento rozmer učenia sa cudzích jazykov presvedčil o tom, že by som rada v jeho spoznávaní pokračovala aj na univerzitnej úrovni. Popri škole sa venujem literatúre a literárnej tvorbe. S priateľmi máme literárny klub BRAK, ktorým sa prezentujeme približne od roku 2012. Ako neoficiálny bratislavský literárny klub každoročne organizujeme zopár verejných čítačiek a posledné dva roky sme sa stali aj súčasťou Letnej univerzity slovenského jazyka a kultúry, ktorú usporadúva Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského.

Patrik Kozár

Náznaky môjho vysnívaného povolania sa začali črtať už v ranom detstve. Takým prvým veľmi dôležitým elementom bola už na ZŠ moja pani učiteľka slovenčiny, ktorá sa mi aj na úkor vlastného voľného času snažila bližšie priblížiť zaujímavosti našej materčiny. Vďaka jej vedeniu a vlastnej iniciatíve som sa ani naďalej nevzdával vytúženého cieľa. Štúdium na gymnáziu ma len utvrdilo v tom, že som na tej správnej ceste. Poskytlo mi nespočetné kvantum vedomostí, ktoré som nemohol len tak po maturite zahodiť za hlavu. Premýšľal som, ktorá slovenská univerzita by bola eventuálne tou najvhodnejšou a najsprávnejšou voľbou. Nakoniec som si podal jednu jedinú prihlášku, ktorá putovala do Bratislavy, presnejšie na Pedagogickú fakultu UK. V tomto prípade platí známe: „Risk je zisk.“ Hoci som momentálne len študentom druhého ročníka, dovolím si povedať, že byť jej súčasťou je pre mňa naozaj ziskom a neskutočnou príležitosťou napredovať. Učiť sa učiť od skúsených pedagógov, zúčastňovať sa na najrôznejších aktivitách či patriť do nezameniteľného kolektívu najväčšej, najstaršej a najkvalitnejšej univerzity na Slovensku, to by malo byť snom každého stredoškoláka. A mne sa ten sen plní...