História katedry

doc. Dr. Vladimír Predmerský, CSc.
prof. Juraj Brťka, CSc.
Prof. PhDr. Štefan Vašek, CSc.

Príprava špeciálnych pedagógov sa v priebehu 19. a najmä 20. storočia výrazne menila. Spočiatku ten, kto pracoval s postihnutými v ústave, či ako učiteľ pomocnej školy, sa musel (ak chcel) vzdelávať sám, na vlastné náklady a prevažne samoštúdiom. V Rakúsku, vr. 1875 a v Uhorsku v r. 1877 výnosmi minister­stva školstva uložilo školským radám urobiť opatrenia, aby sa kandidáti učiteľstva poučili o výchove abnor­málnych detí. Spočiatku sa v rámci štúdia na učiteľských ústavoch poslucháči oboznamovali aj s problema­tikou výchovy abnormálnych, pravda stručne. Neskôr absolvovali školenia - kurzy, ktoré mali charakter nadstavbového štúdia, až dvojročného, ktoré zabezpečoval budapeštiansky Liečebno-pedagogický učiteľský ústav a pripravoval poslucháčov pre spôsobilosť vyučovať hluchonemých, slepých, slabomyseľných a na­právať chyby reči (začiatkom 20. storočia). Tu študovali aj niektorí slovenskí špeciálni pedagógovia. V Čechách sa učitelia pomocných škôl školili v kurzoch organizovaných prevažne spolkami. Skladali odborné skúšky z pedopatológie a nápravnej pedagogiky. Aj na Slovensku však spolky realizovali rôzne kurzy, napr. „Zemský spolok pre pečlivosť o slabomyseľných na Slovensku" uskutočnil 10. - 16. 10. 1932 prvý kurz pre učiteľov pomocných škôl v Trenčíne. Druhý kurz sa konal o rok neskôr v Banskej Bystrici.

Učitelia vyučujúci postihnuté deti museli od r. 1886 vykonávať skúšky učiteľskej spôsobilosti na základe platnosti Skúšobného poriadku učiteľskej spôsobilosti. Do nich boli zahrnuté aj špeciálne skúšky pre vyučovanie slepých, hluchonemých, slabých na duchu a mravne spustlých. Významným opatrením pre skvalitnenie práce učiteľov bol učebný poriadok pre odborné skúšky spôsobilosti učiteľstva v školách (ústa­voch) pre úchylnú mládež z r. 1937. Dovtedy mohli učitelia vykonávať špecializované skúšky pred skúšob­nou komisiou pre obecné školy v učiteľských ústavoch. Od r. 1937 toto bolo možné vykonať v sídlach uni­verzít a členmi komisií boli vysokoškolskí profesori. Komisie boli zriadené v Prahe, Brne, Bratislave a Užho­rode a fungovali v podstate až do r. 1958.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Po vojne v r. 1946 bola do zväzku Univerzity Komenského v Bratislave inkorporovaná Pedagogická fakul­ta UK ako prvá povojnová pedagogická fakulta naVSlovensku. Pedagogická fakulta UK v Prahe vznikla v r. 1945.

Pedagogická fakulta UK v Bratislave (rovnako ako fakulta v Prahe) zabezpečovala najskôr vzdeláva­nie pre učiteľov škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ako 2-semestrové nadstavbové štúdium. Toto štúdium sa ale otvorilo až v akad. roku 1949/1950. Štúdium sa realizovalo ako štúdium defektológie zamerané v jednej skupine na prípravu učiteľov škôl pre mládež duševne alebo sociálne chybnú; v druhej skupine pre mládež telesne alebo zmyslovo chybnú. Súčasťou štúdia bolo aj absolvovanie predpísanej pra­xe. Štúdium sa ukončovalo štátnou skúškou s písomnou (klauzúrnou) a ústnou časťou z pedagogickej defektológie, nápravnej pedagogiky, špeciálnej defektológie s didaktikami a metodikami zvolených špeciali­zácií). Podmienkou na pripustenie na štátnu skúšku bolo riadne ukončené vysokoškolské štúdium učiteľ­stva (pre intaktných). Toto dvojsemestrálne štúdium sa viac realizovalo v Čechách; na Slovensku bol v r. 1952 jeden absolvent. Predsa však rokom 1949/1950 začalo obdobie rôznych spôsobov štúdia vysokoškolského štúdia špeciálnej pedagogiky. Vtom čase (od r. 1957/58) sa na Vysokej škole pedagogickej v Prahe realizoval iný druh odborného interného a štvorročného štúdia: štúdium trojkombinácie pedagogika - psychológia -defektológia.

Vr. 1959 vysoké školy pedagogické zanikli. Štúdium defektológie sa od 1. 1. 1960 začalo realizovať ako trojročné nadstavbové na pedagogických inštitútoch, na štúdium sa prijímali iba učitelia so spôsobilos­ťou pre niektorý stupeň škôl a s 2-ročnou praxou. V 3. ročníku štúdia sa diferencovali podľa špecializácií. Toto sa neskôr zmenilo na rôzne varianty štúdia podľa predchádzajúceho vzdelania uchádzačov (troj-, štvor-, alebo 5-ročnéštúdium), ktoré malo stále charakter nadstavby. Vr. 1963 sa v učebných plánoch vysokoškol­ského štúdia zmenila terminológia - namiesto defektologických či pedických termínov sa zaviedlo opisné „špeciálna pedagogika mládeže s chybným rozumovým vývinom". Tento systém sa udržal do r. 1967.

Významným medzníkom v príprave špeciálnych pedagógov bolo zriadenie Inštitútu pre špeciálnu a liečebnú pedagogiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave dňa 1. 10. 1967. Inštitút zahŕňal katedru špeciálnej a liečebnej pedagogiky, katedru patopsychológie a sociálnej patológie,  katedru biológie a somatopatológie. Vedúcim Inštitútu v r. 1969 - 1972 bol doc. Predmerský, CSc.

Štúdium špeciálnej a liečebnej pedagogiky v Bratislave sa od akad. r. 1967/68 realizovalo ako 5-ročné denné štúdium v špecializáciách: somatopédia, tyflopédia, surdopédia, logopédia, psychopédia, liečebná pedagogika (pre tažkovychovateľných, mala učiteľský a terapeuticko-výchovný smer). Prvé dva ročníky štú­dia boli spoločné, v 3. ročníku si študenti zvolili špecializáciu. Štúdium bolo odborné a zlučovalo v sebe vychovávateľské aj učiteľské zameranie s výnimkou liečebnej pedagogiky. (V Čechách liečebná pedagogika neexistovala, ťažkovychovávateľní sa riešili v rámci etopédie). Absolventi špeciálnej pedagogiky mali byť uplatniteľní v rezorte školstva, sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, spravodlivosti, vnútra a kultúry. Štú­dium sa končilo obhajobou diplomovej práce a štátnou záverečnou skúškou zo zvolenej špecializácie. Ab­solvent mohol ďalej po ukončení štúdia v rámci rigorózneho konania získať doktorát (PhDr., PaedDr.). Inštitút v r. 1972 zanikol a jeho úlohy prebrala znovuotvorená Pedagogická fakulta UK v Bratislave so sídlom v Trnave (do r. 1986), potom opäť v Bratislave. So zánikom Inštitútu a sťahovaním fakulty súviseli aj organizačné zmeny, ktoré zasiahli katedry. V Inštitúte vznikla ako jedna z 3 katedier Katedra špeciálnej a liečebnej pedagogiky. V r. 1970 došlo k rozdeleniu a vnikla samostatná katedra špeciálnej pedagogiky a katedra liečebnej pedagogiky (1970 - 1981). Neskôr sa obe katedry znovu zlúčili (1981 - 1986). Od. r. 1986 opäť existovala samostatná katedra špeciálnej pedagogiky a vznikla katedra špeciálneho vychovávateľstva. Prvým vedúcim katedry bol doc. PREDMERSKÝ, CSc. (1967 - 1972), druhým prof. Juraj BRŤKA, CSc. (1972 - 1979), tretím prof. Štefan VAŠEK, CSc. (od r. 1979 s krátkymi prestávkami až do r. 2005). Pre zaujímavosť katedra špeciálnej pedagogiky mala v r. 1989 20 pracovníkov. Z osobností, ktoré pomohli roz­voju slovenskej pedagogiky mentálne postihnutých v druhej polovici 20. storočia možno okrem už vyššie uvedených GAŇA či PREDMERSKÉHO menovať prof. J.BRŤKU, CSc, prof. Š.VAŠEKA, CSc, doc. I. BA]A, CSc, Dr. I. JAKABČICA, CSc, prof. I.DROBNÉHO, DrSc. (a ostatných pracovníkov katedry špeciálnej pe­dagogiky) - pracovali, resp. pracujú na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Ďalej Dr. G. REHUŠA, Dr. M. GAŽIHO, CSc, Dr. I. UČŇA, MUDr. L. KVASNIČKU, Dr. O. MATUŠKU, Dr. A. PAJDLHAUSERA, CSc, Mgr. J. HUČÍKA a mnoho iných.

Koncom 60. a v 70. rokoch 20. storočia sa okrem denného štúdia ponúkalo aj štúdium špeciálnej pedagogiky popri zamestnaní (ako rozširujúce 3- alebo 2-ročné štúdium v rôznych variantoch - v rámci neho sa vyškolilo pomerne veľa psychopédov).

V akad. roku 1977/78 došlo k zmene štúdia špeciálnej pedagogiky na pedagogických fakultách v ČSSR - štúdium sa realizovalo ako 4-ročné integrované štúdium učiteľstva a vychovávateľstva pre školy a zariade­nia pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť. V rámci tohto štúdia bolo možné študovať psychopédiu ako špecializáciu.

Ďalšia zmena nastala v akad. roku 1980/81 pod vplyvom nového vysokoškolského zákona č. 39/ 1980 nadväznej vyhlášky, kde sa spresnili a zjednotili podmienky, priebeh aj záver vysokoškolského štú­dia. Vysokoškolské štúdium špeciálnych pedagógov sa začalo realizovať v dvoch odboroch - učiteľstvo pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť (UMVOS) a vychovávateľstva pre osoby vyžadujúce osobitnú sta­rostlivosť (VOVOS). Toto štúdium bolo koncipované ako 4-ročné denné alebo 5-ročné diaľkové, pričom sa študovalo v tzv. trojkombinácii: dve povinné špecializácie (logopédia, psychopédia) a jedna voliteľná (somatopédia, tyflopédia, surdopédia, etopédia). Táto koncepcia štúdia bola rovnaká na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, Pedagogickej fakulte UK v Prahe aj Pedagogickej fakulte UP v Olomouci. Absolvent UM­VOS bol spôsobilý vyučovať v 1. - 8. ročníku osobitnej a pomocnej školy, v 1. - 4. ročníku základnej školy pre inak postihnutých (podlá zvolenej tretej špecializácie), v špecializovaných triedach na základných ško­lách, vykonávať odbornú logopedickú a výchovno-poradenskú starostlivosť.

V 80. rokoch Pedagogická fakulta UK v Bratislave ďalej zabezpečovala aj ďalšie vzdelávanie špeciál­nych pedagógov v podobe iných foriem štúdia špeciálnej pedagogiky (ŠP), kde bola značnou mierou zastúpe­ná aj psychopedická problematika:

rozširujúce štúdium ŠP pre učiteľov všeobecnovzdelávacích alebo odborných predmetov s VŠ vzdelaním (trojročné popri zamestnaní),

rozširujúce štúdium ŠP pre dielenských učiteľov a majstrov odbornej výchovy (2-ročnépopri zamestnaní),

rozširujúce štúdium ŠP pre učiteľky materských škôl (2-ročné popri zamestnaní),

rozširujúce štúdium ŠP pre absolventov stredných pedagogických škôl so spôsobilosťou pre 1. stupeň ZŠ (2-ročnépopri zamestnaní).

K ďalšej zmene vysokoškolskej prípravy špeciálnych pedagógov došlo v r. 1990. Zmeny boli dôsled­kom rozsiahlych spoločenských zmien v období po „nežnej revolúcii" v novembri 1989. Dňa 4. 5. 1990 bol prijatý nový zákon o vysokých školách, ktorý zmenil postavenie vysokých škôl voči ministerstvu školstva -vysoké školy sa stali samosprávnymi (teda už nie centrálne riadenými MŠ SR ).

K zmene koncepcie vysokoškolského štúdia špeciálnej pedagogiky by pravdepodobne došlo aj tak, keďže v r. 1986 - 1990 sa realizoval rozsiahly rezortný výskum, ktorý mal vyhodnotiť efektivitu a zmysluplnosť koncepcie štúdia špeciálnej pedagogiky v odboroch učiteľstvo MVOS a vychovávateľstvo pre OVOS. Ukázalo sa, že členenie štúdia na učiteľský a vychovávateľský smer nebolo celkom šťastným riešením.

Od akad. r. 1990/91 sa teda na bratislavskej Pedagogickej fakulte UK začalo štúdium špeciálnej pedagogiky podľa novej koncepcie, a to ako 5-ročné denné aj externé štúdium v odbore pedagogika mentál­ne postihnutých (jednoodborová), a denné štúdium v odboroch pedagogika telesne a zdravotne postihnu­tých (v kombinácii najčastejšie s učiteľstvom pre 1. st. ZŠ), pedagogika zrakovo postihnutých (v kombiná­cii), pedagogika sluchovo postihnutých (v kombinácii), logopédia (klinická logopédia), pedagogika emocio­nálne a sociálne narušených (vychovávateľský smer), a ako (staro)novinka po niekoľkých rokoch pribudla liečebná pedagogika. Pedagogika mentálne postihnutých ako jednoodborové štúdium, ktoré sa s ničím nekombinovalo bola koncipovaná tak, aby pripravila absolventov súčasne pre vychovávateľské, učiteľské aj diagnosticko-poradenské kompetencie vo vzťahu k mentálne postihnutým. Absolventi sa mohli uplatniť ako učitelia v 1. - 9. ročníku OŠ, vi.- 10. ročníku PŠ, ako vychovávatelia v školských kluboch či interná­toch pri školách pre mentálne postihnutých, v ústavných zariadeniach v rezorte práce a sociálnych vecí ako aj v poradenských zariadeniach. Samozrejme, štúdium MVOS a OVOS ešte dobiehalo do r. 1994.

Neskôr (1995) sa tieto odbory zlúčili pod jeden odbor, a to študijný odbor Učiteľstvo pre špeciálne školy so špecializáciami: pedagogika mentálne postihnutých (PMP, jednoodborová), pedagogika telesne a zdravotne postihnutých (PTZP, v kombinácii), pedagogika zrakovo postihnutých (v kombinácii), pedago­gika sluchovo postihnutých (v kombinácii). Zároveň vznikol študijný odbor špeciálna pedagogika – neučiteľské štúdium (pripravoval so zameraním na diagnostiku a poradenstvo). Vr. 1992/93 až 1998/99 sa viac-menej ako experiment otvorilo 2 x štúdium v kombinácii PMP - PTZP.

Táto koncepcia prešla ešte jednou úpravou –v r. 1995/96 sa zaviedol tzv. kurzový systém štúdia, na ktorý v r. 1996/97 nadviazal tzv. kreditový systém štúdia. Na základnej koncepcii štúdia to však nič nezmenilo.

Okrem denného a externého štúdia bolo možné pedagogiku mentálne postihnutých študovať aj v rámci ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov (podľa vyhl. č. 42/1996 Z.z.) aj v podobe 2-ročné-ho rozširujúceho štúdia pre učiteľov a ako súčasť rozširujúceho štúdia špeciálnej pedagogiky pre vychová­vateľov, učiteľky materských škôl a pre majstrov odbornej výchovy.

V súčasnosti sa podľa zákona NR SR č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov zabezpe­čuje príprava špeciálnych pedagógov v tzv. trojstupňovom štúdiu - v bakalárskom stupni, v magisterskom stupni a v doktorandskom stupni štúdia, ktoré môže mať charakter denného prezenčného, alebo externého dištančného štúdia. Aktuálne sa teda ponúkajú v Bc. stupni štúdia kombinácie pedagogika mentál­ne postihnutých a pedagogika sluchovo postihnutých, pedagogika mentálne postihnutých a špeciálna pe­dagogika - poradenstvo, pedagogika sluchovo postihnutých a špeciálna pedagogika - poradenstvo. V magisterskom stupni je to študijný odbor Špeciálna pedagogika a tiež je otvorené doktorandské štúdium špeciálnej pedagogiky. Veríme však, že v blízkej budúcnosti otvoríme  aj iné špecializá­cie špeciálnej pedagogiky v Bc. a Mgr. stupni.

Od počiatkov vzdelávania pedagógov v oblasti špeciálnej pedagogiky cestou kurzov až po vysokoškol­skú špecializovanú prípravu boli vždy súčasťou štúdia v rôznej proporcionalite súvzťažné disciplíny v úlohe pomocných vied, ďalej všeobecné didaktiky a metodiky a samozrejme odborná prax. Tieto mali najvyššie zastúpenie v nižších ročníkoch štúdia. Vo vyšších ročníkoch, boli potom zastúpené špeciálno-pedagogické disciplíny od všeobecných základov cez históriu ŠP. všeobecnú teóriu výchovy či vyučovania postihnutých až po didaktiky a metodiky v danej špecializácii. Špeciálny pedagóg po ukončení štúdia mal mať pomerne širokú orientáciu nielen v odbore, ale aj v súvzťažných disciplínach. Tak je tomu dodnes.

Ako vidno z náčrtu histórie prípravy špeciálnych pedagógov, aj u nás podobne ako vo svete sa budo­vala a rozvíjala špeciálna pedagogika v praktickej aj teoretickej rovine, aby sa nakoniec etablovala aj na pôde univerzít v niektorej z foriem štúdia a aby získala svoje pevné miesto v systéme vied.

-   - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Špeciálna pedagogika ako pomerne rozsiahla a obsiahla vedná oblasť prešla v poslednom období výraznými kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi zmenami, najmä v roku 1990 zmenami paradigmy špeciálnej pedagogiky, rozširovaním jej pôsobnosti na javy a procesy, s ktorými sa predtým nezaoberala. V tejto súvislosti zaznamenávame v špeciálnej pedagogike pokusy o zapracovanie nových trendov, paradigmatických zmien do konceptuálnej, systémovej podoby s transferom do definič­nej a terminologickej oblasti a vôbec do teórie i praxe špeciálnej pedagogiky, ako aj prenos reflexie paradig­matických, konceptuálnych, obsahových a štrukturálnych posunov a zmien vo vedách o človeku a výchove do návrhu systému základných poznatkov špeciálnej pedagogiky, ktorého autorom je prof. Vašek, CSc. (pub­likované v r. 1996 a 2003).

Obdobie od roku 1990 do súčasnosti je poznačené výrazným posunom vedného poznania a ponímania vied o človeku a výchove, špeciálnu pedagogiku nevynímajúc. Je možné identifikovať nasledujúce posuny a proce­sy: inovácia a prehodnocovanie „tradičných" poznatkov vedných odborov v ich konceptuálnej, procedurál­nej či metavednej rovine, presadzovanie nových filozofických pohľadov na človeka (antropologická filozo­fia, fenomenológia, humanistická filozofia, holistické a hermeneuticképrístupy) a ich premietnutie do axiológie, chápanie edukácie (výchovy, vzdelávania, vyučovania) ako jednej zo základných sociálnych funkcií slúžiacich k socializácii, enkulturácii, sebarealizácii a dosahovaniu pre subjekt žiaducej úrovne kvality života, pluralita názorov a výkladov v období pred 20-timi rokmi ťažko predstaviteľná a zároveň pôsobenie eklektiky vo vedách o výchove, zmena paradigmy špeciálnej pedagogiky.

Je prirodzené, že tieto zmeny a posuny sú reflektované, akcentované a tiež vyvolávané v teórii aj praxi špeciálnej pedagogiky, v tematizovaní, konceptoch a procedúrach skúmania špeciálnopedagogických javov a procesov a ich interpretovania. Do budúcnosti sa katedra špeciálnej pedagogiky pravdepodobne bude o.i. výraznejšie zameriavať na pokusy výskumne podchytiť a teoreticky a prakticky spracovať či reflek­tovať na aktuálne trendy a nové možnosti a metódy špeciálno-pedagogických intervencií, výchovnej a komplex­nej rehabilitácie pre znevýhodnené osoby od raného a predškolského veku až po seniorov. V súvislosti s prípra­vou študentov sa veľmi pravdepodobne rozšíri existujúca ponuka študijných programov a iných vzdeláva­cích aktivít a možností, pričom okrem riadneho bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia sa zrejme bude klásť čoraz väčší dôraz na celoživotné a postgraduálne vzdelávanie špeciálnych pedagógov.