Príchod Slovanov na naše územie, prvé štátne útvary pred vznikom Veľkej Moravy.

 Veľkomoravská ríša za Rastislava a Svätopluka, politický vývoj, misia Konštantína a Metoda, kultúra Veľkej Moravy.

Vývoj po zániku Veľkej Moravy, počiatky uhorského štátu v 11. stor., Nitrianske údelné vojvodstvo.

Uhorsko v 12. – 13. stor., zlatá bula, tatársky vpád, vznik miest.

Feudálna anarchia na prelome 13. a 14. stor. a zápas o uhorský trón po smrti Ondreja III. do roku 1312, názory na osobnosť Matúša Čáka.

Uhorsko za vlády Anjouovcov, politický vývin, hospodársky vývin a kultúrny vývin.

Boje o uhorský trón po smrti Ľudovíta I. (1382), vláda Žigmunda Luxemburského do roku 1401, Žigmundove dekréty z roku 1404 a 1405, Žigmund a Kostnický koncil, boje s husitmi a koniec Žigmundovej vlády.

Uhorsko za Albrechta, Vladislava Varnenčíka a Ladislava Pohrobka, gubernátor   Huňady, Ján Jiskra, bratríci.

Vláda Mateja Korvína (1458 – 1490), zahraničná politika, hospodársky vývoj, počiatky humanizmu v Uhorsku, Academia Istropolitana.

Vláda Jagelovcov (1490 – 1526),  Dóžovo povstanie, stredoslovenské banícke povstanie 1525 – 1526, moháčska bitka roku 1526.

 Zápas Ferdinanda I. a Jána Zápoľského o uhorský trón, boje s Turkami v 16. stor., reorganizácia štátnej správy za Ferdinanda.

Počiatky reformácie pred a po roku 1526, vierovyznania protestantov v 16. stor. sekty a radikálne hnutia, evanjelické synody začiatkom 17. stor.

Stavovské povstania uhorskej šľachty v 17. stor. a na začiatku 18. stor., koniec tureckého panstva.

Hospodársky a sociálny vývoj v 16. a 17. stor., baníctvo, remeslá, poľnohospodárstvo, obchod, národnostná a sociálna štruktúra obyvateľstva Slovenska.

Politický a územný vývoj monarchie v rokoch 1711 – 1780 (zahraničná politika Rakúska, vojny s Osmanskou ríšou, vojny o rakúske dedičstvo, vláda Márie Terézie).

Hospodársky a sociálny vývoj v 18. stor. (modernizácia poľnohospodárskej výroby, cechy, remeslá, manufaktúry, baníctvo, vývoj miest, poddanská otázka, sťahovanie Slovákov na Dolnú zem).

Kultúrny vývoj na Slovensku v 17. – 18. storočí (kultúra a umenie baroka, školstvo,  povedomie etnickej príslušnosti).

Charakteristika a význam osvietenského absolutizmu, modernizačné reformy Jozefa II.

Politický, spoločenský, hospodársky a sociálny vývoj v Uhorsku  v rokoch 1790 – 1848 (napoleonské vojny, uhorskí jakobíni, metternichovský absolutizmus, hospodárska modernizácia monarchie a poddanská otázka, maďarské reformné hnutie).

Osvietenská koncepcia modernizácie slovenskej spoločnosti (hlavné osobnosti, otázka spisovného jazyka, kultúrne inštitúcie).

Základné črty a význam druhej kollárovsko-hamuljakovskej generácie (idea slovanskej vzájomnosti, hlavné osobnosti, zbližovanie oboch prúdov slov. vzdelancov)

Východiská a ciele štúrovského hnutia (hlavné osobnosti, spoločnosť česko-slovanská, spolok Vzájomnosť, kodifikácia spisovného jazyka, kultúrne inštitúcie).

Priebeh revolúcie 1848/49 v habsburskej monarchii a v Uhorsku, slovenský národný program počas revolúcie (Žiadosti slov. národa, Slovanský zjazd, dobrovoľnícke výpravy, úsilie o vyčlenenie Slovenska z Uhorska).

Chronológia európskeho praveku, základná charakteristika a periodizácia jednotlivých časových období (paleolit, mezolit, neolit, eneolit, doba bronzová, doba železná).

 Staroveká Mezopotámia  Vývoj Sumeru a Akkadu, charakteristika najznámejších mestských štátov, starobabylonské a stredobabylonské obdobie.

Egypt v období Starej, Strednej, Novej ríše a Neskorej ríše. Základná chronológia a charakteristika špecifík egyptského vývoja.

Ríša Chetitov a sýrskopalestínska oblasť. Vznik Asýrie. Boj o hegemóniu v oblasti Malej Ázie a Blízkeho Východu.

Egejská oblasť – Minojská a Mykénska civilizácia. Homérske eposy ako prameň poznania „temného obdobia“ Grécka, archaické obdobie Grécka, charakteristika pomerov v Sparte a Aténach.

Novoasýrska ríša a Novobabylonská ríša. Historický vývoj v prednej Ázii od vpádu morských národov, Izrael, Médska ríša a Urartu.

Vrcholné obdobie gréckej civilizácie, grécko – perzské vojny, Aténsky námorný spolok, aténska spoločnosť v dobe Periklovej, charakteristika Sparty a jej spojencov. Príčiny a periodizácia Peloponézskej vojny.

Thébska hegemónia, Grécko pod nadvládou Macedónie, reformy Filipa II. a doba Alexandra Macedónskeho. Diadochovia a rozdelenie ríše po Alexandrovej smrti.

Vznik helenistických štátov a ich boj s Rímom. Charakteristika pomerov a historického vývoja.

Oblasť západného Stredomoria v rokoch 800 – 265 pred Kr. Kartágo, Etruskovia, vznik a počiatky Ríma, rané obdobie rímskej republiky, Grécka kolonizácia v západnom Stredomorí, dobytie Itálie Rimanmi.

Vznik rímskeho impéria (264 – 30 pred Kr.). Púnske vojny a dobytie helénskych štátov, kríza a zánik republiky, reformy bratov Gracchovcov, Mariova reforma, Sulla. Prvý a druhý triumvirát.

Rímska ríša za principátu (do roku 284 po Kr.), mocenský rozmach Ríma, barbarská Európa v tomto období.

Neskorá doba rímska (284 – 395). Charakteristika dominátu a celého uvedeného obdobia, až do rozdelenia Rímskej ríše.

Zánik Západorímskej ríše a vznik barbarských kráľovstiev (395 – 476), sťahovanie národov, Slovania v susedstve Rímskeho impéria.

Franská ríša za Chlodovika I. Karol Veľký a obnovenie cisárstva na Západe. Ľudovít Pobožný a koniec Franskej ríše.

Byzantská ríša za Justiniána I. Prehľadný vývoj Byzantskej ríše od 6. do 15. storočia. Byzantská kultúra. Ortodoxná cirkev a jej špecifický vývoj.

Počiatky Kyjevskej Rusi ako centralizovaného štátu. Vzťah Kyjevskej Rusi k okolitým štátom a národom. Cirkevné pomery na Kyjevskej Rusi. Vpád Mongolov. Historický vývoj Mongolského veľkokniežatstva až do Ivana IV. Hrozného.

Islam. Arabská ríša za Umajjovcov. Vznik Córdobského emirátu. Abbásovci. rozpad jednotného kalifátu na samostatné celky. Seldžuckí Turci.

Kresťanstvo vo včasnom stredoveku. Clunyjské hnutie a jeho vplyv na cirkevné pomery na Západe. Stredoveké rehole.

Križiacke výpravy. Spoločenské pomery v Európe a na Blízkom Východe v 11. storočí. Priebeh prvých štyroch križiackych výprav a ich dôsledky.

Mocenské súperenie medzi Anglickom a Francúzskom. Storočná vojna.

Svätá rímska ríša, jej počiatky a vývoj od 10 – 15. stor.

Avignonský pápežský exil. Veľká pápežská schizma a jej dôsledky.

Reformácia, jej príčiny a počiatky. Martin Luther, Ján Kalvín, Ulrich Zwingli. Anglikánska cirkev. Náboženské vojny vo Francúzsku v druhej polovici 16. storočia.

Veľké zámorské objavy, ich príčiny a následky. Španielsko a Portugalsko v 15. – 16. stor. Boj nizozemských provincií proti Španielsku. Cenová revolúcia a zmeny v hospodárskom a spoločenskom živote.

Románsky sloh, gotika, /architektúra, výtvarné umenie atď/. Renesancia, humanizmus, nové myšlienkové prúdy. Baroková kultúra.

 Český štát, jeho vzťah  k Svätej rímskej ríši, vnútorný vývoj. Husitské hnutie a jeho miesto v dejinách kresťanstva.

Mocenský rozmach Osmanskej ríše do polovice 16. stor.

Rekatolizácia a protireformácia. Novoveké rehole katolíckej cirkvi.

Charakter neoabsolutizmu a slovenský národný život v 50. rokoch 19. storočia.

Politický vývoj rakúskej monarchie v rokoch 1860 – 1918 (obnovenie ústavných pomerov, prusko-rakúska vojna, rakúsko maďarské vyrovnanie, maďarizácia, balkánska otázka a Rakúsko-Uhorsko).

Hospodársky a sociálny vývoj monarchie od druhej polovice 19. storočia do roku 1918 s dôrazom na územie Slovenska (hospodárska modernizácia, robotnícke hnutie, vysťahovalectvo, volebný systém).

Slovenské národno - emancipačné snahy v 60. a 70. rokoch 19. storočia (Memorandum národa slovenského, Stará škola slovenská, Nová škola slovenská, hlavné osobnosti).

Slovenské kultúrne ustanovizne od 60. rokov 19. stor. do prvej svetovej vojny (Matica slovenská, slovenské gymnáziá, Živena, Muzeálna slovenská spoločnosť).

Diferenciácia slovenskej politiky od 90. rokov 19. storočia do roku 1914 (slovenská národná strana, ľudový prúd, hlasisti, slov. sociálna demokracia, agrarizmus, spolupráca Slovákov s nemaďarskými národmi Uhorska, Kongres nemaďarských národností, česko-slovenská spolupráca pred prvou svetovou vojnou).

Hlavné kultúrne, myšlienkové a umelecké smery na Slovensku v rokoch 1848 – 1914.

Prvá svetová vojna a jej vplyv na život na Slovensku. zahraničnopolitické a vnútropolitické aktivity smerujúce k vytvoreniu ČSR.

Vznik prvej Československej republiky v roku 1918. Zahraničnopolitické súvislosti. Andrášiho nóta, vytvorenie česko-slovenskej vlády v zahraničí. Priebeh udalostí v Prahe 28. 10. 1918. Martinské deklaračné zhromaždenie a prijatie Deklarácie slovenského národa 30. 10. 1918. Zhodnotenie významu Deklarácie.

Zahraničná politika prvej Československej republiky (1918 - 1938). Koncepcia zahraničnej politiky. Orientácia na Francúzsko. Vzťahy so susednými štátmi – Poľskom, Maďarskom, Nemeckom, Rakúskom a Rumunskom. Malá dohoda, jej ciele a možnosti. Osobnosti zahraničnej politiky E. Beneš, M. Hodža, Š. Osuský.

Náboženská, národnostná a sociálna štruktúra prvej Československej republiky (1918 – 1938). Charakteristika vzťahu štátu a cirkví. Vzťah s Vatikánom, konflikt v roku 1925, Modus vivendi z roku 1927, pápežská bula z roku 1937. Obsadzovanie biskupských stolcov.

Boj za autonómiu Slovenska v r. 1918 – 1938. Charakteristika autonomistického hnutia, jeho politické zloženie – Hlinkova slovenská ľudová strana a Slovenská národná strana. Programy autonómie Slovenska, významné medzníky: 1925 parlamentné voľby, 1929 Tukov proces, 1932 Zvolenský manifest, 1933 Pribinove oslavy v Nitre. Osobnosti autonomistického hnutia.

Politická kríza r. 1938. Príčiny krízy, zahraničnopolitický vývin po konferencii v Locarne r. 1925, zmluvné vzťahy ČSR s Francúzskom a ZSSR. Aktivity Sudetonemeckej strany. Májová čiastočná mobilizácia a jej ohlas. Anglo-francúzsky plán. Národnostný štatút. Mníchovská dohoda z 29. 9. 1938.  Viedenská arbitráž z 2. 11. 1938 ako dôsledok Mníchova.

Vyhlásenie autonómie Slovenska 6. 10. 1938, vývoj na Slovensku od októbra 1938 do marca 1939. Žilinský manifest a Žilinská dohoda. Zmena politickej štruktúry v ČSR a osobitne na Slovensku. Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny. Marcová kríza roku 1939 a vznik prvej Slovenskej republiky 14. 3. 1939.

Vnútropolitický život prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945). Radikáli a umiernení, ústava štátu, jeho politický systém. Politické krízy 1940 a 1944. Postavenie židovského obyvateľstva na Slovensku.

Zahraničná politika Slovenskej republiky (1939 – 1945). Vzťahy k veľmociam – ZSSR, Taliansku, USA, osobitne k Nemecku. Zmluva o ochrannom pomere  s Nemeckom. Vzťahy k okolitým štátom, najmä k Maďarsku. Účasť Slovenska v druhej svetovej vojne. Osobnosti zahraničnej politiky K. Sidor, F. Ďurčanský.

Domáci a zahraničný odboj v rokoch 1939 – 1945. Vznik zahraničného odboja. Charakteristika jeho centier v Londýne a v Moskve. Hlavné postavy a ciele. Slovenská otázka v zahraničnom odboji (Š. Osuský, M.Hodža). Charakteristika domáceho odboja, jeho členenie. Povstanie z 29. 8. 1944, jeho hlavné postavy, ciele.

Hospodársky vývoj na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. Charakteristika ekonomiky, zrod novej meny. Povojnová hospodárska kríza. Postavenie bánk. Politické strany a ekonomika. Slovensko, možnosti  a limity jeho hospodárskeho rozvoja. Osobnosti hospodárskeho života.

Obnovenie česko-slovenského štátu roku 1945. Politický systém Národného frontu. Politické strany na Slovensku. Parlamentné voľby v r. 1946. Sovietsky vplyv.

Jesenná kríza na Slovensku 1947. Príčiny a ciele vyvolanej krízy. Vykonštruované protištátne sprisahanie. Komunistický štátny prevrat vo februári 1948. Príčiny a dôsledky.

Perzekúcie komunistického režimu v rokoch 1948 – 1968. Jednotlivé fázy perzekúcií, najvýznamnejšie politické procesy v rámci týchto fáz. Postihnuté skupiny obyvateľstva a inštitúcie (cirkvi, roľníci, živnostníci). Rehabilitácie.

Obrodný proces v roku 1968 v Česko-Slovensku. Politické uvoľnenie od roku 1963. Revízia predchádzajúcej straníckej politiky. Januárové plénum ÚV KSČ r. 1968,  akčný program z apríla 1968. Zmeny v spoločnosti, limity obrodného procesu, zápas konzervatívnej a obrodnej skupiny vo vedení komunistickej strany. Príčiny násilného ukončenia obrodného procesu.

Obdobie normalizácie a tzv. reálneho socializmu. Charakteristika normalizačnej politiky a jej protagonisti. Zásahy proti aktivistom z roku 1968, stranícke previerky a čistky.

Hospodársky vývin na Slovensku v rokoch 1945 – 1968. Otázka industrializácie Slovenska. Menová reforma v roku 1945 a 1953. Plánované hospodárstvo. Príčiny ekonomického zaostávania.

Anglická revolúcia a jej priebeh (1642 – 1660). Politický a hospodársky vývoj Anglicka po koniec vojny o španielske dedičstvo.

Francúzsko európskym hegemónom. Krajina v dobe Ľudovíta XIV, vnútorné, hospodárske a politické reformy, francúzska  koloniálna politika. Strata medzinárodnej prestíže v polovici 18. stor.

Osvietenstvo v Európe. Osvietenské premeny v situácii Francúzska, nemeckých štátov, Ruska..

Francúzska revolúcia a jej etapy. Príčiny výbuchu, modifikácie revolučných princípov v jednotlivých fázach revolúcie, vyústenie v Napoleonovi.

Francúzska revolúcia a Európa. Európske mocnosti, nové európske štáty, nové politické prúdy.

Vývoj amerických osád a ich boj za nezávislosť. Americká revolúcia: vznik USA.

Priemyselná revolúcia, jej podstata, príčiny a vývoj na príklade Británie. Dôsledky rozširovania priemyselnej revolúcie do Európy – hospodárske a politické (zmeny vo veľmocenskom postavení jednotlivých štátov)

Viedenský kongres a obdobie tzv. politickej reštaurácie: Európa v rokoch 1815 – 1847. Zmeny na politickej mape, Svätá aliancia a jej  úlohy. Súperenie tradičných a nových politických a svetonázorových prúdov (konzervativizmus, liberalizmus, romantizmus, novodobé národné hnutia)

Revolúcie 1848/49 v Európe – podobnosti a rozdielnosti ich cieľov a úloh v jednotlivých európskych krajinách, vo vládnucich a potláčaných národoch (príklad Francúzska, habsburskej monarchie, Apeninského polostrova, nemeckých štátov, poľská problematika, zrod nemeckej otázky)

Posuny svetovej rovnováhy v druhej polovici 19. storočia. Vzostup západoeurópskych štátov, nové európske koloniálne vývoje, zjednotenie Talianska a Nemecka.

Úpadok osmanskej ríše1v 19. storočí – príčiny a medzinárodnopolitické dôsledky. Emancipačné hnutia a boje balkánskych národov Osmanskej ríše.

Erópa v predvečer I. svetovej vojny (1878 – 1914). Polarizácia Európy, jej priebeh a dôvody. Vznik Trojspolku a Trojdohody. Zmeny na mape Afriky a Ázie. Špecifiká vývoja na Balkáne. Balkánske vojny.

USA a Latinská Amerika v 19. storočí a na začiatku 20. stor. Základné aspekty politického a hospodárskeho vývoja. USA a ich vývoj k postaveniu svetovej veľmoci.

Príčiny a charakter prvej svetovej vojny. Medzinárodné vzťahy, spojenectvá a stav spoločnosti pred vojnou, vojenské fronty a hlavné operácie vojny, technická stránka vojny – vojna ako totálny a celosvetový konflikt. Hospodárske a politické dôsledky vojny pre Európu.

Versaillské usporiadanie Európy a sveta a príčiny jeho postupného rozkladu 1918 – 1938. Všeobecné zásady mierového usporiadania, jednotlivé mierové zmluvy, dôsledky nových princípov a jednotlivých zmlúv na povojnový hospodársky a politický vývoj Európy – problémy veľmocí a problémy malých štátov, nemecká otázka. Špecifiká usporiadania Stredného východu.

Ruské revolúcie v r. 1917. Príčiny revolučného výbuchu – ruská spoločnosť pred vojnou. Priebeh a vyústenie oboch revolúcií. Medzinárodné dôsledky roku 1917 – vplyv na priebeh I. svetovej vojny. Zrod komunistického hnutia.

Základné etapy v politickom a hospodárskom vývine sovietskeho Ruska a ZSSR v r. 1918 – 1990. (Sovietske Rusko v čase občianskej vojny a NEP-u – zrod komunistického socializmu – stalinizmu ako systém – ZSSR v druhej svetovej vojne – problémy a peripetie destalinizácie – Chruščovova etapa – nástup konzervativizmu – neostalinizmus (brežnevizmus) – hospodárske a politické problémy ZSSR v 80. rokoch a príčiny rozkladu sovietskeho systému.

Hospodárske a politické problémy parlamentných demokracií v medzivojnovej Európe a USA a otázka vzniku fašizmu, príčiny nástupu autoritatívnych režimov (príklady nástupníckych štátov, Poľska, balkánskych a baltických štátov), vplyv ZSSR, korene vzniku fašizmu v Taliansku a v Nemecku (vyplýva fašizmus z komunizmu alebo naopak), rozvoj nemeckého fašistického režimu. USA ako svetová ekonomická veľmoc.

Ázia v prvej polovici 20. storočia (situácia v Ázii pred prvou svetovou vojnou – charakter povojnových zmien v závislých štátoch, modernizačné problémy a národnooslobodzovacie hnutia – India a Čína. Vývoj Japonska).

Príčiny a charakter druhej svetovej vojny (predpoklady konfliktu – úloha jednotlivých veľmocí, vojenské operácie a hlavné medzinárodné rokovania (Teherán, Jalta), vojny a jeho vplyv na povojnové usporiadanie sveta. Vojna ako celosvetový globálny konflikt, dôsledky vojny pre povojnovú situáciu jednotlivých mocností).

Situácia v Európe po druhej svetovej vojne, dva trendy v organizovaní povojnového sveta (povojnový posun doľava a jeho vplyv na medzinárodnú situáciu, povojnová spolupráca víťazov a príčiny jej postupného rozkladu – medzníky postupného zrodu dvoch protikladných táborov). Postupim, parížske mierové rokovania, Marshallov plán.

Formovanie a vývoj sovietskeho bloku 1944 – 1953 základné etapy, rozdielnosti situácie v porazených a víťazných štátoch. Formovanie systému spojeneckých zväzkov – Informbyro – RVHP – podobnosti a rozdielnosti stalinského režimu v jednotlivých štátoch bloku.

Rozpad kolonializmu po druhej svetovej vojne a hlavné problémy dekolonizácie v Ázii a Afrike (vplyv druhej svetovej vojny na rozpad koloniálnej sústavy, základná charakteristika a rozdielnosti prístupu hlavných kolonizátorských mocností, vývin v Indii a Indočíne, vývin štátov Maghribu, „tretí svet“ a základné problémy nových nezávislých štátov od 50. rokov).

Hospodársky a sociálny vývoj Západu od druhej polovice 50. rokov do 80. rokov (príčiny striedania a charakter konzervatívnych a ľavicových „vĺn“).

Povojnový nástup komunizmu mimo Európy – vývoj v Číne, na Ďalekom východe a juhovýchodnej Ázii (úloha a vplyv medzinárodnej situácie a úloha vnútorných faktorov – odlišnosti čínskeho systému a základné medzníky jeho vývoja – sformovanie komunistických režimov v ďalších štátoch).

Pokusy o reformu systému v ZSSR a v sovietskom bloku 1953 – 1989 (podrobnosti komunistického socializmu v ZSSR a štátoch bloku v politickej a hospodárskej sfére, podobnosti a rozdielnosti destalinizácie – (NDR, Československo, Bulharsko na jednej, Maďarsko, Poľsko na druhej strane, maďarské udalosti roku 1956 a československé roku 1968 – charakteristika podobných a odlišných čŕt a vplyvov medzinárodnej situácie, úloha Brežnevovej doktríny – príčiny

Význam vedného odboru dejiny praveku pri skúmaní najzákladnejších gnozeologických otázok determinujúcich vývoj ľudskej civilizácie. Vedeckotechnický  rozvoj v období praveku, význam umenia, kultúry a náboženstva pre formovanie ľudských predstáv o svete.

Úsvit dejín. Význam staroorientálneho kultúrneho centra pre formovanie ľudskej civilizácie, štátoprávnych koncepcií, náboženských predstáv, vedy a kultúry. Najvýznamnejšie príklady.

Historiografia dejín staroveku. Najvýznamnejšie historické školy a starovekí historici. (Herodotos, Thukydides, Xenofón, Tacitus, Ammianus Marcellinus, Jozef Flavius, Titus Livius, Augustinus Aurelius – zmena filozofie dejín a zmena historického myslenia).

Mytológia a náboženské predstavy staroorientálnych štátov a ich význam pre formovanie jednotlivých etník. Rozdiely a spoločné znaky v náboženských predstavách u jednotlivých národov.

Staroveký  Izrael a jeho skupinová evolučná stratégia. Význam Izraela pre formovanie kresťanstva a základné medzníky determinujúce vývoj kresťanského náboženstva.

Sociologická  štruktúra starovekých národov so zreteľom na vývoj nobility, skupín slobodného obyvateľstva a otroctva. Hlavné výhody a nevýhody otroctva. Komparácia poznatkov z vývoja staroorientálnych despocií – antického Grécka – antického Ríma – európskych etník (Germáni, Slovania, Kelti, Ilýri, Thrákovia.

Štátoprávne predstavy a zákonodarstvo v období staroveku a ich charakteristika. Príklady z historického vývoja najvýznamnejších krajín.

Veda, technika a vzdelanie v období staroveku. Najvýznamnejšie vedecké  objavy z obdobia staroveku a najvýznamnejší predstavitelia vedeckého života pri využití chronologického členenia staroorientálne civilizácie- antické Grécko – staroveký Rím

Kultúra a umenie starovekých civilizácii. Rozdelenie, chronológia a najvýznamnejšie príklady.

Staroveké  vojenstvo. Stručná charakteristika a rozdelenie. Najvýznamnejšie osobnosti a konflikty.

Pád Západorímskej ríše a ďalší vývoj v západnej Európe do korunovácie Karola Veľkého za cisára (800).

Kresťanské  dejepisectvo stredoveku,  jeho  hlavné postupy a žánre.

Rehole benediktínov, cistercitov a premonštrátov a ich miesto a význam v politických dejinách stredovekej Európy.

Františkánska a dominikánska rehoľa a ich miesto v dejinách.

Vizigótska ríša na Pyrenejskom polostrove.

Ostrogótska ríša na Apeninskom polostrove.

Rozpad Franskej ríše po Verdunskej zmluve a miesto Východofranskej ríše v dejinách západných Slovanov.

Cisárska moc v západnej a strednej Európe od Ota I. do Rudolfa I. Habsburského.

 Žigmund Luxemburský

Križiacke výpravy a ich vplyv na európske a svetové dejiny.

Templárska rehoľa a jej miesto v dejinách Európy.

Kresťanské  dejepisectvo európskeho stredovekého  východu a jeho hlavné žánre.

Byzantská  ríša a jej význam v dejinách slovanských národov.

Stredoveké  české dejiny a ich miesto v stredoeurópskych dejinách.

Balkán v stredoveku.

Mocenské  súperenie Anglicka na Francúzska v stredoveku a jeho vplyv na dejiny Európy.

Mongolská ríša a jej nástupnícke štáty v období stredoveku.

Portugalsko a počiatky zámorských objavov v 14. – 15. storočí.

 Školstvo v stredovekej Európe. Stredoveké univerzity.

Dynastia Habsburgovcov a jej význam príspevok pri formovaní európskej politiky v 13. – 15. storočí. 

Vojnové konflikty a Slovensko od 18. do  zač. 20. storočí Prehľad konfliktov, vysvetlenie príčin a súvislostí. 

Uhorský snem a Slovensko od 18. do  zač. 20. storočí Vzťah snemu a panovníka. Postavenie a fungovanie snemu od osvietenstva po zánik monarchie.

Konfesionalita a národno-emancipačný proces slovenského národa v rokoch 1780 – 1918.

Sociálne a národnostné konflikty v 18. a 19. storočí. Odraz Veľkej francúzskej revolúcie na Slovensku. Revolučný pohyb v 30. a 40. rokoch 19. storočia. 

Sociálne zmeny v slovenskej spoločnosti od 18. do  začiatku 20. storočia. Zmena štruktúry spoločnosti, jej príčiny a následky. Migračné pohyby vnútri monarchie a mimo nej, zmeny v hospodárstve, ktoré ovplyvnili tieto procesy.

Autonomistické  a federalistické koncepcie riešenia postavenia slovenského národa v rámci monarchie v plánoch predstaviteľov slovenského a českého národno-emancipačného pohybu v 19. a na začiatku 20. storočia.

Charakteristika najznámejších dokumentov slovenskej národnej identity od konca 18. do  zač. 20. storočia

Otázka slovenského spisovného jazyka a jej riešenie v  18. a 19. storočí.

Diferenciácia v slovenskom národnom hnutí od konca 18. do začiatku 20. storočia. (bernolákovci, „bibličtinári“, štúrovci, staroslováci, novoslováci; SNS, hlasisti, katolícky, agrárny a  sociálno-demokratický prúd)

Najvýznamnejšie slovenské periodiká od konca 18. do začiatku 20. storočia. Obsahové zameranie, osobnosti.

Slovenské  organizácie, inštitúcie a spolky od konca 18. do začiatku 20. storočia.

Vzťah slovenského národno-emancipačného hnutia k ostatným národom v monarchii i mimo nej. Slovanská vzájomnosť, rusofilstvo, polonofilstvo, slovensko-české a slovensko-maďarské vzťahy od konca 18. do začiatku 20. storočia.

Osobnosť  Antona Bernoláka, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.

Osobnosť  Juraja Fándlyho, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí. 

Osobnosť  Jána Kollára, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.

Osobnosť  Ľudovíta Štúra, jej význam a zaradenie do dobových súvislosti.

Osobnosť  Jozefa Miloslava Hurbana, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.

Osobnosť  Michala Miloslava Hodžu, jej význam  a zaradenie do dobových súvislostí.

 Osobnosť Štefana Marka Daxnera, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.

Osobnosť  Štefana Moyzesa, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.

Osobnosť  Svetozára Hurbana-Vajanského, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.

Osobnosť  Jána Palárika, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.

Obranné  teórie slovenskej historiografie v 18. storoči. Osobnosti, diela a koncepcie (J. B. Magin, M. Bell, A. F. Kollár, J. Papánek, J. Sklenár).

Osobnosti, diela a koncepcie slovenskej historiografie 2. polovice 19. a zač.20. stor. (P. Kellner-Hostinský M. Dohnány, P. Križko, F. V. Sasinek, A. Kmeť, Š. N. Hýroš, Š. Mišík, J. Botto). 

Ozbrojené  vystúpenia Slovákov na podporu ich národných požiadaviek do vzniku I. ČSR (dobrovoľnícke výpravy 1848/49, československé légie 1914 – 1920).

Miesto a úloha školskej otázky v slovenskom národno-emancipačnom procese do vzniku I. ČSR (Ratio educationis, školské reformy Jozefa II, Katedra reči a literatúry československej, školská otázka v slovenských žiadostiach a memorandách, slovenské gymnáziá, maďarizácia, Slováci a české školstvo).

Reformná  a protireformná politika viedenského dvora do rakúsko-maďarského vyrovnania (osvietenský absolutizmus, Veľká francúzska revolúcia a viedenský dvor, Metternichov absolutizmus, panovnícky dvor a revolúcia 1948/49, Bachov absolutizmus, jeho pád a obnovenie ústavného života).

Porovnanie ústav štátnych útvarov na území Slovenska do vzniku I. ČSR (Bratislavská  marcová ústava 1848, Stadionova marcová ústava 1849, Schmerlingova februárová ústava 1861, zákonný článok o rakúsko-uhorskom vyrovnanie 1867).

Vývoj slovenskej národnej identity od 18. a 19. stor. (barokový slavizmus, slovanská  a česko-slovenská vzájomnosť, samobytnosť slovenského národa).

Kultúra a myšlienkové prúdy od 18. do začiatku 20. storočia.

Krištof Kolumbus.

Habsburgovci v 16. storočí.

Konfesionalizácia v 16. a 17. storočí.

Martin Luther. Ulrich Zwingli. Ján Kalvín.

Alžbeta I. Tudorová  a mocenský rozmach Anglicka.

Francúzsko za Ľudovíta XIV.

Zámorské objavy v 16. storočí.

Baníctvo v Európe a na Slovensku v 17. a 18. storočí, banské školstvo.

Jezuitská  rehoľa a jej vplyv na európske kultúrne dejiny.

 Ženské  ranonovoveké rehole.

Inštitúcia cisárstva v 16. – 18. storočí.

Cenová revolúcia v 16. storočí a jej vplyv na svetové hospodárske dejiny.

  Stredoeurópska habsburská monarchia a jej význam v európskych dejinách 17. storočia.

Osmanská  ríša v 16. a 17. storočí a jej vplyv na európske dejiny.

Humanizmus a renesancia – nové názory na obsah a metódy historikovej práce, nové názory na povahu historického vývoja.

Sociologická  štruktúra európskej spoločnosti novoveku so zreteľom na vývoj šľachty meštianstva, remeselníctva, roľníctva a nevoľníctva. Menšiny a okrajové skupiny v období novoveku.

 Politické formy vlády, ekonomické systémy a ich premeny. Stratégia a ekonomika v predindustriálnom svete a jej formy.

 Politické formy vlády, ekonomické systémy a ich premeny. Stratégia a ekonomika  v priemyselnej ére.  Industrializácia a posuny svetovej rovnováhy, polarizácia sveta. Monopolizácia sveta a vznik kartelov.

 Filozofické a politické koncepcie ovplyvňujúce vývoj najvýznamnejších štátov v období dejín novoveku. Vzostup a pád eugeniky, jej etické princípy a vzťahy k malthuzianizmu.

 Cirkev v období novoveku a jej úloha pri formovaní štátoprávnych a socioekonomických koncepcií najvýznamnejších európskych štátov. Základné medzníky cirkevného vývoja v novoveku a najvýznamnejšie terminologické pojmy.

Kolonializmus a jeho formy. Problémy európskych koloniálnych mocností a ich objasnenie na príkladoch  Anglicka, Francúzska, Španielska, Portugalska, Talianska, Nemecka, Habsburskej monarchie, Ruska, Osmanskej ríše a Japonska. Mocenský vzostup USA.

 Veda a technika v období novoveku. Význam vedeckotechnických poznatkov a priemyselnej revolúcie pre hospodársky i politický vývoj najvýznamnejších štátov. Príčiny zaostávania štátov s nerozvinutou vedeckotechnickým a priemyselným zázemím. Vysvetlenie na príkladoch najvýznamnejších štátov.

Kultúra a umenie v období novoveku (hudba, literatúra, maliarstvo, sochárstvo, architektúra, film, herectvo). Najvýznamnejší predstavitelia a kultúrnoumelecké koncepcie.

 Inter arma silent musae.  Vojenské konflikty v období novoveku, ich chronologizácia a  najvýznamnejšie medzníky vo vývoji vojenských doktrín, vysvetlenie na historických príkladoch. Význam koncepcií Niccola Macchivallieho, Carla von Clausewitz, Napoleona Bonaparteho, Helmuta Moltkeho st. pre moderné vedenie riešenia konfliktov.

 Peter Veľký. Charateristika osobnosti a jej zaradenie do dobového kontextu.

Napoleon Bonaparte. Charateristika osobnosti a jej zaradenie do dobového kontextu.

Karol Marx. Charateristika osobnosti a jej zaradenie do dobového kontextu.

Otto von Bismarck. Charateristika osobnosti a jej zaradenie do dobového kontextu.

Pápež –  reformátor Lev XIII. (Vincenzo Pecci).

Vývoj spojeneckých aliancií v Európe v rokoch 1815 – 1914.

Vojnové  konflikty a Slovensko v 20. storočí. Prehľad veľkých a malých konfliktov, vysvetlenie ich príčin a súvislostí.  

Porovnanie ústav štátnych útvarov na území Slovenska (1920, 1939, 1948, 1960) a ich charakteristika. 

Osudy parlamentarizmu na Slovensku v 20. storočí. Postavenie parlamentu v jednotlivých štátnych útvaroch a politických systémoch. 

Postavenie cirkví v rokoch 1918 – 1989. Jednotlivé cirkví v štátnych útvaroch na území Slovenska, ich vzťahy so štátmi a politickými režimami, vzájomné vzťahy cirkví.  

Fenomén politických procesov. Najvýznamnejšie politické procesy v Československu a na Slovensku v rokoch 1948 – 1989. Ich typlogizácia a charakteristika. 

Sociálne zmeny v slovenskej spoločnosti v rokoch 1918 – 1989. Zmena štruktúry spoločnosti, jej príčiny a následky. Migračné pohyby do zahraničia a vo vnútri štátu, zmeny v hospodárstve, ktoré ovplyvnili tieto procesy.  

Autonomizmus, regionalizmus a federalizmus v moderných dejinách Slovenska (1918 – 1989). Charakteristika jednotlivých prúdov, ich ciele a osobnosti.  

Postavenie národnostných menšín na území Československa a Slovenska v rokoch 1918 – 1989.  Dokumenty, zaručujúce práva národnostných menšín, aktivity ich predstaviteľov. 

Demokratické  a nedemokratické prúdy v moderných dejinách Slovenska, ich charakteristika, ciele, prostriedky a ideológia. 

Porovnanie troch odbojov na území Slovenska, ich cieľov a prostriedkov: 1. odboj 1914 – 1918, 2. odboj 1939 – 1945 a 3. odboj 1945 – 1989. 

Postoj veľmocí k otázke česko-slovenskej a slovenskej štátnosti v rokoch 1914 – 1989. 

Slovenský politický exil v rokoch 1938 – 1945, jeho význam, prúdy, organizácie a osobnosti. Slovenský politický exil v rokoch 1948 – 1989, jeho význam, prúdy, organizácie a osobnosti. 

Fenomén štátnych hraníc v 20. storočí. Zmeny štátnych hraníc a ich chápania v rokoch 1918 – 1948. Koncepcie a plány , ktoré rátali so zachovaním a zmenou štátnych hraníc.    

Predstavy o fungovaní a reforme komunistického systému v Československu v rokoch 1948 – 1989.  

Charakteristika disidentského hnutia v rokoch 1948 – 1989 v Československu a na Slovensku. Osobnosti, formy činnosti.

Charakteristika najznámejších štátoprávnych dokumentov z modernch slovenských dejín, ich porovnanie. 

Charakteristika historických a politických „nepriateľov“ a „spojencov“ v jednotlivých politických režimoch na Slovensku v rokoch 1918 – 1989. Možnosti a prostriedky modernej propagandy. 

Charakteristika a porovnanie tzv. prechodných období v najnovších slovenských dejinách (1918 – 1920, 1938 – 1939, 1945 – 1948), nájdenie ich spoločných a odlišných čŕt.  

Osobnosť  Tomáša G. Masaryka, jej význam a zaradenie do dobových súvislosti. 

Osobnosť Andreja Hlinku, jej význam  a zaradenie do dobových súvislostí. 

Osobnosť Milana R. Štefánika, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.

Osobnosť Jozefa Tisa, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí. 

Osobnosť  Milana Hodžu, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.

Osobnosť  Štefana Osuského, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.

Osobnosť  Gustáva Husáka, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.  

Osobnosť Alexandra Dubčeka, jej význam a zaradenie do dobových súvislostí.

Vývin profesionálnej slovenskej historiografie v 20. storočí. Hlavné etapy, osobnosti a výsledky.

Osobnosť a predstava o úlohe osobnosti v slovenskej historiografii 20. storočia.

Najvýznamnejšie celoslovenské  spolky a organizácie a ich význam pre vedu a kultúru (Matica slovenská, Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum, Spolok sv. Vojtecha, Tranoscius, Slovenská liga na Slovensku, Slovenská muzeálna spoločnosť). 

Vývoj školstva na Slovensku v rokoch 1918 – 1968. Periodizácia, charakteristika jednotlivých období.

20.storočie ako tzv. „krátke storočie“  a „storočie extrémov“  – vysvetlite  základné periodizačné medzníky tohto obdobia  a  hlavné metodologické termíny používané pri súčasnom charakterizovaní tohto obdobia najnovších dejín.

Kapitalizmus a socializmus   20. storočia – premeny pôvodného antagonizmu medzi   klasickým kapitalistickým a klasickým socialistickým ekonomickým  modelom pohľadom dnešnej historickej vedy 

Stredná Európa ako historický región v moderných dejinách – súčasné základné otázky jeho vymedzenia a existencie  

Veľká hospodárska kríza prvej polovice 20. storočia  v podmienkach strednej Európy.

Totalitné režimy v 20. storočí – analýza ich vzniku, vývoja a premien. 

Politický a hospodársky život strednej Európy : vývin demokratických systémov stredoeurópskych štátov, základná analýza ich vzniku, premien resp. zániku v prvej polovici 20. storočia, zmeny v druhej polovici 20. storočia.

Totalitné, autoritatívne a demokratické režimy v strednej Európe prvej polovici  20. storočia. Pokus o ich charakteristiku, typologizáciu a komparáciu.  

Komunistické režimy sovietskeho bloku – pokus o ich charakteristiku, typologizáciu a komparáciu.

Balkánske vojny ako predpoklad svetovej vojny – interpretujte ich  základné činitele a hlavné fenomény a analyzujte  súvislosti a podobnosti s vývojom smerujúcim k prvej svetovej vojne. 

Miesto a úloha národnej otázky v stredoeurópskom priestore(versaillský systém a národná otázka v prvej polovici 20. storočia, zmeny v druhej polovici 20. storočia) pohľadom najnovšieho historického výskumu).   

Národné štáty juhovýchodnej Európy. Miesto a úloha národnej otázky v dejinách Balkánskeho polostrova 20. storočia  (Versaillský systém a balkánska národná otázka. Hitlerova  balkánska Nová Európa a balkánska národná otázka teda  nový poriadok kontra odbojové hnutia).

Demografická  a sociálna charakteristika stredoeurópskeho priestoru v prvej polovici 20. storočia  a ich  dôsledky na politický vývoj krajín stredoeurópskych štátov.  

Druhá svetová  vojna v stredovýchodnom priestore. Príčiny a dôsledky  rozdelenia stredoeurópskeho priestoru do dvoch blokov. 

Komunistický socializmus sovietskeho bloku – jeho  základná charakteristika, vznik, vývoj  a rozpad  pohľadom súčasnej  historickej vedy.   Podobnosti a rozdielnosti kríz vo vývoji sovietskeho bloku. Terminológia „svetovej socialistickej sústavy“ – a súčasná terminológia základných pojmov vývoja východného bloku  (stručný prehľad).

Jaltský systém  a „jaltský syndróm“ rozdelenia  Európy – realita,  základné sporné momenty a  pohľady  historiografií „dotknutých“ európskych štátov. Sovietizácia štátov stredovýchodnej Európy.  

Rozkol v sovietskom bloku 1947-1948:  sovietsky a juhoslovanský model komunizmu alebo  teória a realita  medzinárodných vzťahov „nového typu“ a ich dôsledky v realite polostrova i bloku.

ZSSR a medzinárodné komunistické hnutie v 20. storočí – základné súvislosti a dôsledky. 

Komunistické riešenie národnej otázky v teórii a praxi juhovýchodnej Európy (národná a menšinová otázka v Bulharsku, Rumunsku, Juhoslávii v 50.-80. rokoch 20. storočia)

Národná otázka v juhovýchodnej Európe  na prelome 80.- 90. rokov  hlavné sporné momenty. 

 Spoločnosť a kultúra  v prvej polovici 20. storočia – základná charakteristika.  

Spoločnosť a kultúra v druhej  polovici 20. storočia – základná charakteristika. 

Hlavné historické  školy  a prúdy 20. storočia : sociálne dejiny, škola Annales,  od makrohistórie  a mikrohistórii (dejiny každodennosti). 

Francisco Franco. Charakteristika osobnosti, jej zhodnotenie a zaradenie do historického kontextu.   

Vladimír I. Lenin. Charakteristika osobnosti, jej zhodnotenie a zaradenie do historického kontextu.   

Jozef V. Stalin. Charakteristika osobnosti, jej zhodnotenie a zaradenie do historického kontextu. 

Adolf Hitler. Charakteristika osobnosti, jej zhodnotenie a zaradenie do historického kontextu.  

Benito Mussolini. Charakteristika osobnosti, jej zhodnotenie a zaradenie do historického kontextu.   

Robert Schumann. Charakteristika osobnosti, jej zhodnotenie a zaradenie do historického kontextu.   

Winston Churchill. Charakteristika osobnosti, jej zhodnotenie a zaradenie do historického kontextu.   

Franklin D. Roosevelt.  Charakteristika osobnosti, jej zhodnotenie a zaradenie do historického kontextu.